Cukor budeme dovážať z cudziny, ľudia skončia na ulici. Kľúčový cukrovar smeruje k zániku

Zatvorenie cukrovaru, ku ktorému dospel jeho nemecký majiteľ Nordzucker AG, je však zrejme realitou. K tomuto názoru sa prikláňajú aj poľnohospodári zo Zväzu pestovateľov cukrovej repy (ZPCR). Včera obšírne informovali o dôsledkoch , ktoré premena cukrovaru na obchodné-distribučné centrum prinesie nielen im, ale celému Slovensku.

Dôsledky sú naozaj dramatické a zasiahnu do osudov ľudí a zmenia natrvalo aj charakter slovenského poľnohospodárstva. Súčasťou vidieka bolo kedysi 41 cukrovarov, zredukovaných ku koncu osemdesiatych rokov na desať a o ďalších štyridsať rokov zostáva už len jeden jediný v Seredi.

Výsledkom surového konkurenčného boja, nad ktorým materská krajina stráca kontrolu, je zrejmý. Je to vyhadzov nielen pre 90 kmeňových zamestnancov cukrovaru, ale na šikmú plochu sa spolu s nimi dostane podľa analýzy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory 3 000 pracovných miest spojených s pestovaním a spracovaním cukrovej repy.

Slovensko príde o sebestačnosť vo výrobe cukru, ktorý bol poslednou komoditou zabezpečovanou z vlastných zdrojov. Budeme ho dovážať. Našinci prídu o prácu a ovzdušie Slovenska zaťaží dym z 3200 kamiónov vezúcich cukor boh vie odkiaľ – možno až z Brazílie, alebo iba z Poľska či Nemecka.

Nevedno či vláda, ktorá sa borí s konsolidáciou verejných financií, dokáže nájsť peniaze, na to, aby prevzala cukrovar na Považí do vlastnej réžie. Minister dokonca uviedol, že záujem oň prejavili aj dvaja súkromníci, ale ani on v pondelok, ani Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy v utorok neodpovedali na otázku, kto stojí za touto súkromnou iniciatívou a či je vôbec schodná. Nad bojiskom o cukor sa vznáša ešte stále veľa dymu, no ako sa každým ďalším dňom dvíha, je jasné, že nastali nové pomery.

S tými sa bude musieť vysporiadať predovšetkým 124 pestovateľov, ktorí ešte vlani dorábali repu na ploche 8 395 hektárov pre cukrovar v Trenčianskej Teplej. Bolo to menej ako v rokoch predtým, keď výmera dosahovala aj 10 500 hektárov. Pokles plôch, ale aj prudký pád základnej ceny repy z vyše 40 eur na 25 eur za tonu musel signalizovať, že čosi nie je v poriadku. V Európe sa začal po dvoch rekordných úrodách kopiť cukor a na „extrémnu dynamiku trhu“ Nemecký Nordzucker zareagoval promptne.

Vyplatí Nordzucker odškodné?

Spomedzi cukrovarov, ktoré Nordzucker vlastní v Poľsku (2), Dánsku (2), Švédsku a Litve po jednom vyradil z hry Považský cukor. Podľa finančného riaditeľa Nordzucker AG Alexandra Bolta to bola reakcia na to, čo sa deje na trhu . „Preto sme v roku 2025 spustili balík opatrení na optimalizáciu nákladov a v roku 2026 budeme v ich dôslednej implementácii nielen pokračovať, ale ich aj rozšírime.“

Najprv prišlo prudké zníženie ceny repy pre pre pestovateľov a potom stopka pre cukrovar. Oficiálne ju spoločnosť Považský cukor zdôvodnila klimatickou zmenou, chorobami repy, celkove tým, že sa v rajóne cukrovaru vyprodukuje menej bieleho cukru ako v iných krajinách. To vyvolalo rozčarovanie medzi repármi, tobôž keď vlani dosiahli rekordnú úrodu repy 73,5 tony pri 16 percentnej cukornatosti.

Komunikáciu a načasovanie informácie o zatvorení cukrovaru označil predseda ZPCR Róbert Kovács za neférovú. „Nesúhlasíme s tým, že sme dodávali nekvalitnú, či dokonca hnilú repu.,“ povedal Kovács a upriamil pozornosť na to, že cukrovar náhle v roku 2024 vykázal stratu 26 miliónov eur. Naznačil , že išlo o dôsledok obchodov, keď cez Trenčiansku Teplú prúdil na trh nielen slovenský cukor, ale aj cukor zo zahraničia.

Po zatvorením cukrovaru na Považí musia jeho dlhoroční dodávatelia hľadať náhradnú plodinu na jarný osev. Rátali ako po iné roky, že budú siať repu, na pestovanie ktorej majú drahú jednoúčelovú techniku – sejačky a najmä repné kombajny. Teraz stoja pred otázkou, nielen čo zasiať, ale aj čo si počnú so strojmi.

Poškodení repári sa dožadujú od cukrovaru odškodnenia za to, že sa päť minút po dvanástej musia sami na vlastné trovy vysporiadať s dôsledkami zatvorenia cukrovaru. Sumu odškodného nespresnili, ale požadujú okrem iného, aby Nordzucker pomohol s odpredajom špeciálnej repárskej techniky, ktorá sa stala zbytočnou a na ktorú farmárom bežia stále odpisy.

Slovensko patrilo v Európe ku krajinám, ktoré výrazne pomáhali pestovateľom stabilizovať produkciu repy. Šlo o tretie najvyššie podpory, ale tie mal dostať vlani aj cukrovar. „Dostal som ubezpečenie, že budú musieť tieto prostriedky vrátiť,“ povedal v pondelok minister Takáč.

Všetci načahujú ruky k štátu

Pre časť pestovateľov svitla nádej, že repu zasejú aj tohto roku. Slovenské cukrovary v Seredi rokujú s 36 poľnohospodárskymi podnikmi. Zachránilo ba sa tak plocha okolo 2300 až 2500 hektárov. Pravda, cukrovar bude musieť investovať do rozšírenia spracovateľskej kapacity. Tá sa teraz pohybuje na úrovni 5-tisíc ton repy za 24 hodín, konkurent z Považia spracúval 5 500 ton.

V západnej Európe sú cukrovary s priemernou dennou kapacitou okolo 10 tisíc ton, lenže dosiahnuť túto úroveň nejde z roka na rok. Vyžaduje si to investície. A tak zatvorenie cukrovaru v Považskej Teplej nastolilo nečakane nové požiadavky. Z jednej strany pestovatelia sa dožadujú, aby im pomohol štát dostať sa z kaše, do ktorej ich dostal Nordzucker AG zatvorením Považského cukru a z druhej strany je tu síce ochota cukrovaru v Seredi, ktorý vlastní rakúska Agrana zvýšiť výrobu cukru, ale tiež s pomocou štátu.

Nebohatý slovenský štát stojí pred otázkou, komu skôr a ako pomôcť. Keď Slovensko vstúpilo pred vyše 20 rokmi do EÚ, boli pravidlá pre výrobu cukru jasne nastavené, ak bola nadprodukcia, vyvážala sa do tretích krajín. Postupom času sa trh liberalizoval.

„Opäť sa ukázalo, že platí príslovie bližšia košeľa ako kabát, keď nás hodili cez palubu ako prvých,“ povedal Robert Kovács tlmočiaci mienku slovenských repárov. „Vedenie EÚ nás chystá na vojnu a sťahuje potravinársku výrobu do starých členských krajín. Nenajeme sa z priemyselných parkov, ale z potravín, ktoré si vyrobíme sami. Dlhodobo nám vraveli, že stačí, keď je sebestačná EÚ, ukazuje sa, že to, čo sa doma nevyrobí, časom zdražie. To sa udeje aj s cukrom.“

Podľa odhadu predsedu Slovenskej poľnohospodárskej komory Andreja Gajdoša nedôjde tohto roku vzhľadom na obrovské celosvetové prebytky k zdraženiu cukru pre slovenských spotrebiteľov. Otázkou však je, čo nastane, keď sa dopyt s ponukou vyrovná. V Európe dochádza k veľkému preskupovaniu kapacít. Nemecká cukrovarnícka skupina Pfeifer&Langen kúpila na Ukrajine sedem z 28 cukrovarov.

Dva boli „zoptimalizované“ teda zatvorené, ale cukru je na Ukrajine nadbytok a teraz Nemci lobujú, aby cukor z Ukrajiny prúdil do Európy. To pre oslabené slovenské repárstvo a cukrovarníctvo neveští nič dobrého.

Medzitým Brusel pripravuje novú Spoločnú poľnohospodársku politiku pre roky 2028 až 2035. „Počúvame, že štátna pomoc bude na ľubovôli každého členského štátu EÚ. Slabá slovenská ekonomika sotva bude vedieť naliať do rozvoja poľnohospodárstva také zdroje ako Nemecko či Francúzsko. To môže mať pre slovenské poľnohospodárstvo nedozierne dôsledky,“ obáva sa Róbert Kovács.