Najväčší cukrovar na Slovensku končí, prepustia polovicu zamestnancov. Bude to posledný klinec do rakvy, reagujú poľnohospodári

To, že v cukrovare niečo nie je s kostolným riadom, poľnohospodári repári začali tušiť už na jeseň minulého roka, keď sa dožadovali spresnenia pestovateľských podmienok pre rok 2026. Manažment cukrovaru ich odbil, že ešte ich nemá pripravené. Neuskutočnila sa ani ďalšie stretnutie naplánované na december. V januári sa už šírili informácie, že cukrovar zatvoria. Vo štvrtok to Považský cukrovar v platenej správe, ktorú poslal aj Zväzu pestovateľov cukrovej repy, potvrdil.

„V cukrovare nemali gule na to, aby nám Jóbovu zvesť povedali priamo do očí,“ povedal Igor Jakubička, predseda PD Devio Nové Sady, ktoré patrilo výmerou repy pestovanej na 500 hektároch medzi najväčších dodávateľov suroviny Považského cukru. „Celé mesiace zatĺkali a zatĺkali. Tzv. zmiešaná komisia zložená z pestovateľov a zo zástupcov cukrovaru sa mala stretnúť v piatok 6. februára. Oznámili nám to e-mailom, z toho vidno, ako si nás poľnohospodárov, svojich dlhoročných partnerov, vážia,“ neskrýval rozčarovanie a rozhorčenie Igor Jakubička.

Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Na svetovom trhu je obrovský prebytok cukru, len v susednom Poľsku, aj tam má Nordzucker svoj cukrovar, ho majú prebytok vyše 600-tisíc ton. Medzitým Európska komisia podpísala dohodu Mercosur s juhoamerickými krajinami, ktorá otvára cestu brazílskemu trstinovému cukru na trhy EÚ.

„Obetovali nás, a nie po prvý raz, potrebujú zachrániť európske automobilky, tak pustia žilou poľnohospodárom, ale nie všetkým, prví na rane sú tí z východnej Európy,“ komentoval situáciu poľnohospodár Jakubička.

Cukru je prebytok, akcie žiadne

Mimochodom, pozrime sa na to, koľko stojí kilogram cukru v obchodoch. Na cenách sa vôbec neprejavilo, že na trhu je obrovský pretlak ponuky nad dopytom. V troch reťazcoch, ktoré aj cenou súperia o zákazníka, stálo kilo cukru od 0,89 eura do 1,15 eura. Z toho dva pochádzali z českých cukrovarov a len jeden zo Slovenska. Ten bol v reťazci, ktorý si zakladá na tom, že ponúka potraviny nadštandardnej kvality, aj najdrahší. Slovenskosť a dodávateľskú blízkosť, teda nízku uhlíkovú stopu, vyjadril cenou o 26 centov vyššou! Na cukre treba v každej situácii predsa zarobiť.

Mimochodom, nebol to cukor z Považského cukrovaru, ale od konkurenta. Nordzucker AG ústami predsedu Michala Ábeloviča, predsedu predstavenstva a vedúceho predaja a marketingu pre juhovýchodnú Európu, zdôvodnil zatvorenie cukrovaru v Trenčianskej Teplej „zmenou klímy – charakterizovanou extrémnymi poveternostnými javmi, ako sú mimoriadne horúce letá, nízke a nepravidelné zrážky, rastúci tlak chorôb a škodcov cukrovej repy, ako aj rastúcimi nákladmi na pestovanie, čo oslabilo životaschopnosť pestovania cukrovej repy na Slovensku“.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Zväz pestovateľov cukrovej repy sa týmto argumentom, keď si ich prečítali, vysmiali.

„Rozhodnutie spoločnosti Nordzucker AG prišlo aj napriek tomu, že vlani bol rekordný rok z hľadiska úrod. Práve preto pestovatelia nerozumejú postoju spoločnosti, ktorá sa odvoláva na údajné zníženie kvality repy a pochybuje o dosiahnutí rentabilnej prevádzky a ziskovosti v cukrovare Trenčianska Teplá. Pestovatelia dodávajúci repu do cukrovaru v Trenčianskej Teplej dosiahli v ostatnej cukrovarníckej kampani práveže rekordnú úrodu 74 ton priemerne po hektári a cukornatosť blízku 16 percentám, čo je štandardným ukazovateľom pri produkcii repy.“

Hovorkyňa SPPK Jana Holéczová k tomu dodala, že „toto rozhodnutie zásadným spôsobom ovplyvní pestovanie cukrovej repy a výrobu cukru na Slovensku. Verdikt o cukrovare na Považí je o to zásadnejší, že Slovenská republika bola v produkcii cukru sebestačnou krajinou a cukor bol poslednou potravinou, v ktorej krajina roky dosahuje plnú sebestačnosť“.

Z výrobcu bude distribútor

To, čo sa stalo s Považským cukrovarom, možno posudzovať z rôznych uhlov. Spoluvlastníkmi Nordzuckru AG sú nemeckí farmári. „Vlastných podržali a nás hodili cez palubu,“ unisono hovoria slovenskí pestovatelia cukrovej repy, ktorým zatvorenie cukrovaru mimoriadne skomplikovalo život.

„Po privatizácii potravinárstva, výsledkom ktorého bolo zatvorenie ôsmich z desiatich slovenských cukrovarov, ide o najväčší úder, ktorý odvetvie výroby a spracovania cukru teraz dostalo,“ povedal predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Robert Kovács. Tlmočil stanovisko pestovateľov, že likvidácia cukrovaru neprišlo z noci na ráno, ale sa pripravovala dlhodobo.

Cez cukrovar v Trenčianskej Teplej, ktorý má v Európe výhodnú polohu, pretečie ročne okolo 400-tisíc ton cukru, z toho menej ako štvrtina je slovenskej produkcie. V roku 2024 vykázal Považsky cukrovar značnú stratu – zhruba 25 miliónov eur, pričom jeho konkurent s podobným rozsahom výroby aj pestovateľských plôch dosiahol zisk dva milióny eur.

Podľa Kovácsa v Nordzuckre s veľkou pravdepodobnosťou prenášali straty z celej skupiny do slovenského cukrovaru. Ten teraz skončí, ale nie nadobro, bude predávať cukor, ktorý bude smerovať na Balkán, kde sa nemôžu oprieť o vlastnú produkciu a cukor sa tam predáva drahšie.

Potvrdilo to aj vyjadrenie cukrovaru: „Závod v Trenčianskej Teplej sa od roku 2026 premení na obchodné a logistické centrum zásobujúce domáce trhy a zákazníkov v juhovýchodnej Európe.“

Zachráň sa, kto môžeš a ako vieš

Otázkou je, koľko bude stáť cukor po tom, čo domáca výroba pokryje len polovicu z celkovej potreby vyčíslenej na 160-tisíc ton. Odborníci z brandže predpokladajú, že časť pestovateľov, ktorí dorábali repu pre Považský cukrovar, sa zachráni prestupom do seredského cukrovaru, ktorý patrí rakúskej Agrane. Zoberú tých najlepších a takých, čo sú najbližšie k Seredi, zároveň však možno prídu o pestovanie repy tí, čo nedosahujú úroveň najlepších. Kríza a ňou vybičovaná konkurencia, ako vidno, aj tentoraz budú čistiť trh.

Pravda, možnosti v cukrovare v Seredi sú limitované, o čom svedčí skutočnosť, že je február a v tomto cukrovare ešte stále nemajú spracovanú repu z minuloročnej úrody. Nič nejde urobiť švihnutím čarovného prútika, ani navýšenie spracovateľských kapacít. Hoci tohto roku by sa mohlo postavenie seredského cukrovaru podľa šéfa Zväzu pestovateľov Roberta Kovácsa zlepšiť, keďže vlani bol zlikvidovaný moravský cukrovar v Hrušovanoch nad Jevišovkou. Časť technológie plánujú využiť práve v Seredi.

Možnosti Slovenska ovplyvniť výrobu cukru sú minimálne. Keď v roku 2007 skončil vtedy na západnom Slovensku najmodernejší cukrovar v Dunajskej Strede, prestalo pestovať repu 150 poľnohospodárskych podnikov. Gro zo štedrého odškodnenia za predčasné ukončenie výroby zinkasovalo anglo-francúzske konzorcium, pestovateľom sa ušla z neho len malá časť. Pri zatvorení Považského cukru sa vôbec nehovorí o žiadnom odškodnení. Je na pestovateľoch, ako sa vysporiadajú s tým, že investovali do mimoriadne drahej techniky Sejačky na repu stoja od 100– do 150-tisíc eur a repné kombajny vyjdú až na 600-tisíc eur.

Kde skončí pýcha slovenskej špeciálnej rastlinnej výroby, ktorá bola, mimochodom, vybudovaná aj s využitím zdrojov z eurofondov? Ako riešiť túto otázku? Majú si pestovatelia poradiť tak, že začnú pestovať fazuľu, hrach, sóju? A čo urobia s drahými jednoúčelovými strojmi?

Vyriešenie tejto otázky nebude jednoduché. Jar je však čochvíľa tu a treba sa rozhodnúť, čo pestovať. Polia nik nechce nechať ležať ladom, ale pri súčasných cenách jačmeňa, ale aj kukurice niet jednoduchého východiska. Účet v prvej vlne zaplatia farmári. Koľko budú platiť za cukor spotrebitelia, ukáže budúcnosť, keď sa pominie súčasný prebytok cukru na trhu. Slovensko ponuku vlastnou produkciou doma už v budúcnosti neovplyvní.