Palivový šok sa zatiaľ nekončí. Drahú naftu môžu slovenskí vodiči tankovať až do konca roka
Kedy budú vodiči na Slovensku tankovať lacnejšie? Po viac ako mesiaci rastu sa situácia na svetových ropných trhoch začína upokojovať. Spojené štáty sa totiž s Iránom dohodli na dvojtýždňovom prímerí, čo zmiernilo obavy investorov z ďalšej eskalácie napätia na Blízkom východe. Ceny ropy preto prestali prudko rásť a postupne sa stabilizujú. Odborníci však upozorňujú, že na výraznejší návrat k normálu si motoristi ešte niekoľko mesiacov počkajú. Navyše, kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa sú len ťažko predvídateľné, čo znamená, že situácia sa môže zmeniť doslova z hodiny na hodinu a všetko sa môže ešte výrazne skomplikovať.
Video
Pri akej cene ropy hrozia svetu veľké problémy? Odborník na energetickú bezpečnosť Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej krízy
Vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV Saleh Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej energetickej krízy.
Zdroj:
Ivan Majerský
tv
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis pre Pravdu priblížil, že návrat k predkrízovým cenám v prípade stabilizácie situácie potrvá dlhšie. „Už dnes je zrejmé, že ak by sa aj prímerie preklopilo do trvalého mieru a Hormuzský prieliv by bol hladko priechodný – čo nie je zrejmé ani teraz pri dohode na prímerí, keď Irán plánuje limitovať počet tankerov na rádovo niečo vyše 10 každý deň – potrvá niekoľko mesiacov, kým sa celý energetický komplex a tankerová logistika zoštandardizujú na úrovne spred konfliktu,“ hovorí ekonóm s tým, že ak by sme na Slovensku mali štandardnú trhovú cenotvorbu, ceny na našich čerpačkách sa na úroveň spred vypuknutia konfliktu nemusia vrátiť ani do konca tohto roka.
V podobnom duchu sa vyjadril aj energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár. Ten hovorí, že výrazný pokles cien nafty a benzínu zatiaľ nie je na dohľad. „V krajinách Perzského zálivu došlo aj k poškodeniu infraštruktúry a opätovný nábeh exportu na úrovne z februára či januára istú dobu potrvá. Dozvuky konfliktu pretavené do cien palív tu budú ešte dlho po tom, ako dopadnú posledné rakety. Špecifikom Slovenska zároveň môže byť omnoho väčšia zotrvačnosť trhu. Ceny sa u nás dali v dôsledku cenovej politiky Slovnaftu do pohybu iba veľmi pomaly. Rýchly nemusí byť ani pohyb opačným smerom,“ hovorí.
Posledné čísla Štatistického úradu prezrádzajú, že priemerná cena najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu sa vyšplhala na 1,665 eura za liter. Liter nafty sa v 14. týždni tohto roka predával za 1,751 eura. Štatistici pritom upozorňujú, že ceny pohonných hmôt „opakovane stúpli a dosiahli nové maximá“. Benzín stúpol medziročne o šesť percent a nafta o 17 percent. V prípade oboch surovín ide o najvyššie ceny za posledné roky – nafta bola naposledy na podobnej úrovni v novembri 2022 a benzín v apríli 2024.
Ešte pred vypuknutím konfliktu na Blízkom východe to vyzeralo úplne inak. Liter benzínu stál na konci februára priemerne 1,474 eura a rovnaký objem nafty sa predával za 1,466 eura. Zároveň treba pripomenúť, že Slováci aj napriek nárastu tankujú stále výrazne lacnejšie ako v okolitých krajinách. Stojí za tým konzervatívna cenová politika Slovnaftu, ktorý je prevádzkovateľom najväčšej siete čerpacích staníc na slovenskom trhu, pričom ostatní hráči do značnej miery jeho cenotvorbu kopírujú.
Prečo ešte nemáme lacnejšiu naftu?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že keď ceny ropy na svetových trhoch klesajú, rovnakým smerom sa musia vydať aj ceny na čerpacích staniciach – v opačnom prípade to platilo. V prípade nafty to však podľa odborníkov také jasné nie je. Dôvodov je hneď niekoľko a viaceré z nich sú špecifické práve pre európsky a slovenský trh.
Jaroslav Ton, generálny riaditeľ Malcom Finance, ktorá poskytuje finančné produkty firmám podnikajúcim v oblasti dopravy, upozorňuje, že problém dnes nie je len v dostupnosti samotnej ropy. „Situácia na trhu je momentálne ovplyvnená nielen cenou surovej ropy, ale najmä dostupnosťou dieselu ako hotového produktu. Európa je v prípade nafty štrukturálne zraniteľnejšia, po obmedzení ruských dodávok sa viac spolieha na dovoz z iných regiónov a je citlivejšia na výpadky v Perzskom zálive. Hoci ceny ropy klesli, rozdiel medzi benzínom a naftou sa bude zmenšovať len postupne,“ uviedol pre Pravdu.
Podľa Tona pritom lacnejšia nafta nepríde skôr, kým sa nesplní viacero podmienok naraz. „Nafta zostane drahšia dovtedy, kým sa nespoja tri podmienky: premena krehkého prímeria na stabilnú dohodu, plné obnovenie bezpečnej prevádzky cez Hormuzský prieliv a súčasné poľavenie napätia na európskom trhu s destilátmi. Zatiaľ nie je spoľahlivo splnená ani jedna z nich,“ dodáva.
Na pomalšiu reakciu slovenského trhu upozorňuje aj Potočár. Kým v okolitých krajinách by sa pokles cien mohol prejaviť skôr, na Slovensku je situácia podľa neho zložitejšia. „Ak sa pokles na komoditných burzách udrží, u susedov by ceny mohli ísť v budúcom týždni postupne dole. V prípade Slovenska zatiaľ možno očakávať pokles iba na čerpacích staniciach, ktoré išli s naftou k úrovni okolo dvoch eur za liter. Na druhej strane pumpy zásobované Slovnaftom sa ešte ani len nedostali na trhovú úroveň, preto v ich prípade pokles cien momentálne neočakávam. Akákoľvek prognóza je ale stále vratká a ak sa zmení situácia na Blízkom východe, všetko môže byť inak,“ myslí si expert.
Podobne to vidí aj Pánis z J&T Banky, ktorý hovorí o deformovanom trhu: „Ceny na slovenských čerpacích staniciach sú pokrivené a nereflektujú reálny stav na trhu pre „zdržanlivosť“ dominantného Slovnaftu pri cenotvorbe, čomu sa musel do značnej miery zvyšok trhu nedobrovoľne prispôsobiť.“
Podľa Pánisa preto ani zlacnenie ropy nemusí automaticky priniesť citeľnejší pokles cien na stojanoch púmp. „Predpokladám preto, že pokles cien ropy sa výrazne nepodpíše na zlacnení na našich čerpacích staniciach, kde sú ceny najmä nafty hlboko pod trhovými. A to aj po zohľadnení ostatného ponoru ceny ropy Brent pod 100 dolárov. Okrem toho je možné, že prevádzkovatelia čerpacích staníc si budú chcieť vykompenzovať straty z ostatných týždňov, keď mnohé predávali s nulovými či zápornými maržami,“ hovorí analytik.
Aký je recept na krízu?
Zvyšok Európy zasiahla palivová kríza výraznejšie ako Slovensko. Podľa Ropného bulletinu Európskej komisie (EK) sa u našich rakúskych susedov aktuálne predáva liter benzínu priemerne za 1,787 eura a rovnaký objem nafty za 2,228 eura. V Česku stojí benzín 1,692 eura a nafta 1,976 eura. Hoci je v Poľsku benzín lacnejší ako u nás (1,433 eura), nafta je výrazne drahšia (1,802 eura) – čo mimochodom viedlo dokonca k cezhraničnej palivovej turistike, keď najmä pumpy na severe Slovenska obsadili poľskí vodiči.
Spomedzi susedných krajín sa pohonné hmoty predávajú lacnejšie ako na Slovensku len v Maďarsku – liter benzínu tam stojí 1,574 eura a liter nafty 1,667 eura. To však má svoj dôvod. Maďari totiž už na začiatku marca zaviedli dvojaké ceny na čerpacích staniciach. To znamená, že domáci vodiči tankovali lacnejšie ako tí so zahraničnými poznávacími značkami.
S podobným opatrením prišla v polovici minulého mesiaca aj slovenská vláda. Krok, ktorý mal zabezpečiť, aby bol na slovenských čerpačkách dostatok palív, sa však stretol s odporom zo strany EK. Tá hovorí o diskriminácii a porušovaní práva Európskej únie.
Iný recept, ako sa s vysokými cenami vyrovnať, si zvolila Česká republika. Naši susedia zlacnili naftu zo dňa na deň v prepočte približne o 12 centov – stojí za tým opatrenie v podobe cenového stropu. Navyše, krajina znížila aj spotrebné dane na palivá. Otázne však je, nakoľko je takýto zásah udržateľný a či neprinesie viac problémov než úžitku.
Potočár upozorňuje, že cenové stropy môžu fungovať len za veľmi špecifických okolností. „Cenová regulácia vždy zakladá riziká a môže viesť k nezamýšľaným dôsledkom. Čím je striktnejšia a čím dlhšie trvá, tým sú možné úskalia väčšie. Slovensko zažilo malo ochutnávku týchto efektov pri tom, ako začali vysychať niektoré čerpacie stanice,“ upozornil odborník, podľa ktorého sa Česko môže problémom vyhnúť len vďaka priaznivému vývoju na trhoch. „Zhodou okolností totiž popri ich zavedení došlo k poklesu na komoditných trhoch,“ doplnil Potočár.
O niečo zmierlivejšie hodnotí český krok Ton zo spoločnosti Malcom Finance. Podľa neho ide o pochopiteľnú reakciu v čase núdze, no bez riešenia hlbších príčin drahých palív. „Vládne opatrenie je racionálnou krízovou reakciou, no nerieši podstatu problému. Dopravcovia oceňujú, že štát reflektuje kritické zdražovanie nafty, ktoré ohrozuje nielen domácnosti, ale najmä logistiku. Hlavné príčiny však ležia v cenách ropy a geopolitickej neistote, čo štátne zásahy nedokážu zvrátiť,“ hovorí odborník.
Najkritickejší pohľad ponúka analytik J&T Banky Pánis, podľa ktorého ide o zásah, ktorý popiera základné princípy fungovania trhu. „Ak bude cena stanovená pod trhovou, vznikne previs dopytu, výsledkom čoho bude vždy nedostatok palív, čo sa pravidelne potvrdzuje. Trhová cena vysiela signál o vzácnosti statku, ak rastie, motivuje to spotrebiteľov k šetreniu. Pri administratívne stanovenej cene tento signál neprichádza a dopyt nereaguje poklesom.“
Pánis ide ešte ďalej a tvrdí, že podobné opatrenia majú aj širší ekonomický rozmer. „História ukázala a ekonomická analýza vysvetlila, že práve absencia trhových cien bola jedným z hlavných neúspechov plánovanej socialistickej ekonomiky. Dnes k nej Európa, a to najmä západná, smeruje postupne salámovou metódou,“ uzatvoril expert.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.