Slovensko zvažuje tvrdší meter na cudzincov pri tankovaní. V pozadí však rastie oveľa dôležitejší plán
Na slovenských čerpacích staniciach by sa mohlo tankovať po novom. Premiér Robert Fico (Smer) už načrtol, že slovenská vláda uvažuje o zavedení mechanizmu, ktorý by rozdelil vodičov do dvoch kategórií. Ide o reakciu na rastúce ceny benzínu a nafty, ktoré stúpajú v dôsledku vojny na Blízkom východe. Po novom by mohlo platiť, že vodiči so zahraničnou evidenčnou značkou na našich pumpách by si mohli siahnuť hlbšie do vrecka ako slovenskí motoristi. Podobné opatrenia zaviedli v reakcii na palivovú krízu už aj južní susedia v Maďarsku.
Video
Vláda o cenách palív a situácii s ropou
Vláda bola informovaná, že doprava ropy tankermi pre rafinériu Slovnaft sa komplikuje preplácaním, najmä zo strany ázijských krajín. Uviedol to po utorkovom rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer) za účasti ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas).
Zdroj:
ta3
„Chceme, aby sme v rámci V4 boli na úrovni, ktorá je porovnateľná, a pokiaľ ide o Rakúsko, aby sme boli lacnejší,“ vyjadril sa v tejto súvislosti predseda vlády. Podľa posledných čísel totiž Rakúsko patrí medzi krajiny, ktoré na aktuálnu krízu na Blízkom východe doplácajú najviac. U západných susedov rástli ceny pohonných látok na čerpacích staniciach v posledných týždňoch v rámci Európskej únie najvýraznejšie – benzín aj nafta zdraželi priemerne o viac ako 17 percent.
Zatiaľ čo Rakúšania ešte donedávna menili cenovky za palivá aj viackrát v priebehu dňa, na Slovensku je situácia stále diametrálne iná. Náš Slovnaft, ktorý je dominantným hráčom na trhu, si zvolil konzervatívny prístup k cenotvorbe. V praxi to znamená, že ceny palív stúpli len o niečo viac ako jedno percento.
Generálny riaditeľ jedinej slovenskej rafinérie Gabriel Szabó v tejto súvislosti povedal, že naše ceny lákajú aj vodičov spoza hraníc. Podľa neho už slovenské čerpačky zaplavili najmä vodiči z Poľska a v severných okresoch už dochádza k masívnym nákupom. Vodiči si pritom okrem nádrží áut plnia aj kanistre.
Na doplnenie – v Poľsku stúpli priemerné ceny benzínu a nafty o viac ako 15 percent, čo je druhé najvyššie zdražovanie v únii. Ešte na začiatku marca, teda tesne po izaraelsko-americkom útoku na Irán, pritom platilo, že Poliaci si pohonné hmoty kupovali za výrazne nižšie ceny ako my. Priemerná cena benzínu u našich severných susedov bola asi o 10 centov nižšia ako na Slovensku a priemerná cena nafty bola nižšia asi o štyri centy.
Na možnosť zavedenia nového mechanizmu pri tankovaní pritom upozornil aj samotný šéf Slovnaftu. Pozornosť pritom upriamil na skúsenosti zo zahraničia, kde sa pri rozdielnych cenách palív kontroloval technický preukaz auta. To by mohlo obmedziť využívanie cezhraničnej turistiky za nižšími cenami.
Na situáciu zareagoval aj premiér Fico, ktorý hovorí obrovských nákupoch nafty na severe Slovenska. „Ak príde zahraničný vodič, bude si musieť kúpiť naftu za úplne inú cenu. Právne predpisy nám to umožňujú,“ podotkol Fico.
Nové prepojenie s Maďarskom
Slovensko a Maďarsko medzičasom budujú palivovú poistku, ktorá nám pomôže v čase krízy. Ide o nový produktovod, cez ktorý sa bude prepravovať benzín a nafta medzi maďarskou rafinériou MOL v Százhalombatte a Slovnaftom v Bratislave.
Podľa hovorcu Slovnaftu Antona Molnára projekt posilní nielen energetickú bezpečnosť Slovenska a Maďarska, ale aj Českej republiky. Tá je totiž prirodzene napojená na dodávky pohonných hmôt z našej jedinej rafinérie. „Nová infraštruktúra umožní stabilnejšiu a flexibilnejšiu prepravu palív a zníži našu závislosť od menej spoľahlivých foriem dopravy. Ide o investíciu, ktorá zvyšuje odolnosť strednej Európy proti krízovým situáciám a posilňuje energetickú spoluprácu v rámci EÚ," priblížil pre Pravdu Molnár. Slovensko, Maďarsko a Česko tak budú prepojené bez zaťažovania ciest či železníc, kadiaľ sa inak ropné produkty prepravujú.
Technicky pôjde o nové prepojenie medzi rafinériou MOL v maďarskom meste Százhalombatta a slovenským potrubným systémom pri Šahách, odkiaľ sa palivá dostanú ďalej do Slovnaftu v Bratislave. Maďarská časť má mať približne 124 kilometrov, na slovenskej strane pribudne najmä krátke cezhraničné napojenie pri Ipli. Rieka aj štátna hranica sa majú prekonať podzemným vrtom bez rozkopania terénu, takže samotný zásah pri Šahách bude relatívne krátky. Potrubie je navrhnuté na prepravu benzínu a nafty a ročne ním môže pretiecť približne 1,65 milióna ton palív. Systém by mohol byť spustený už v prvej polovici budúceho roka.
Celé to bude fungovať tak, že závod na spracovanie ropy v Százhalombatte vyrobí nejaký produkt napríklad z ropy, ktorá pritečie z chorvátskeho Omišalju, a posunie ho cez produktovod na Slovensko. Potom už môžeme zásobovať aj inú krajinu, napríklad spomínané Česko. To je na produktovod zo Slovnaftu napojené už približne 60 rokov. Teraz sa k tomuto prepojeniu pridá navyše aj Maďarsko, s ktorým sme doteraz „rúru" na presun nafty či benzínu nemali.
Politické odkazy
Projekt produktovodu, ktorý má prepojiť rafinériu Slovnaft s maďarským závodom MOL-u v Százhalombatte, je na stole už od minulého roka. Viac sa však o ňom začalo hovoriť až teraz, v čase, keď už takmer dva mesiace neprúdi na Slovensko ropa cez ropovod Družba. K tomu sa pridala aj nestabilná situácia na Blízkom východe. Vojna spôsobila, že kľúčový Hormuzský prieliv je pre tankery prepravujúce ropu prakticky odstavený, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy na trhoch a následne aj palív.
Keďže ide o rúru medzi dvoma krajinami, bola potrebná aj dohoda medzi maďarskou a slovenskou vládou. Slovenský kabinet ministrov minulý týždeň schválil protokol, ktorý má vytvoriť medzinárodnoprávny rámec pre realizáciu projektu DaNI (Diesel and Naphta Interconnector – v preklade prepojovací produktovod pre naftu a benzín), teda nového prepojenia medzi Slovnaftom a rafinériou MOL. Inými slovami, oba štáty si budujú záložnú cestu pre palivá na čas, keď sa geopolitická kríza premietne priamo do čerpacích staníc.
Ako informovalo ministerstvo hospodárstva, túto dohodu podpísala v Bruseli šéfka rezortu Denisa Saková (Hlas) a za maďarskú stranu šéf rezortu diplomacie Peter Szijjártó. „Projekt má pomôcť zlepšiť logistiku dodávok pohonných látok medzi oboma krajinami a zároveň zvýšiť stabilitu zásobovania v strednej Európe. Práve nedávne prerušenia dodávok ropy v regióne ukázali zraniteľnosť energetickej infraštruktúry a potrebu diverzifikácie trás a zdrojov dodávok. Nový produktovod by preto mal zlepšiť flexibilitu zásobovania a umožniť efektívnejšie presuny palív medzi rafinériami v oboch krajinách," priblížil rezort hospodárstva.
Vyjadrenia Maďarov boli ešte tvrdšie. Podľa Szijjártóa má novinka zabezpečiť plynulý prísun produktov a zároveň „definitívne obísť ukrajinské tranzitné trasy". „Budeme oveľa viac chránení pred vydieraním, aké teraz zažívame zo strany Ukrajincov s podporou Berlína a Bruselu,“ povedal minister zahraničných vecí Maďarska.
Hoci skutočne platí, že energetická bezpečnosť sa posilňuje, problém s týmito výrokmi spočíva v inom. V skutočnosti totiž nejde o ropovod, ktorý by dokázal privádzať surovinu na Slovensko a do Maďarska. Ako sme už spomínali, potečú cezeň len hotové produkty. Samotnú odstávku Družby ani prípadné problémy s chorvátskym ropovodom Adria nový systém nevyrieši. V skutočnosti budeme mať stále iba dve rúry, na ktoré sa musíme spoľahnúť.
Čo bude s Družbou?
Politická prestrelka týkajúca sa ropy z Družby pokračuje fakticky od konca januára, keď k nám komodita z východu prestala tiecť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po celý čas tvrdí, že preprava cez tento ropovod nie je možná, pretože jeho časť poškodili ruské útoky.
Premiér Fico však celý čas tvrdí, že infraštruktúra poškodená nebola, čo dokladá aj satelitnými snímkami. Podľa predsedu vlády tak všetko stojí a padá na tom, či je Kyjev ochotný nám ropu posielať. Ďalšou stranou sporu je Maďarsko, ktoré tiež odoberá surovinu tečúcu cez najdlhší ropovod na svete a proti Ukrajine používa rovnaké argumenty ako slovenská vláda.
Ministerka Saková medzičasom o týchto problémoch hovorila aj s ukrajinským ministrom energetiky Denysom Šmyhaľom. „Pán ukrajinský minister mi jasne deklaroval, že vraj pracujú na odstraňovaní škôd, ktoré boli spôsobené na ropovode Družba v blízkosti prečerpávacej stanice Brody,“ poznamenala šéfka nášho rezortu hospodárstva.
Najnovšie sa ozval aj Brusel, ktorý Kyjevu ponúkol technickú pomoc a peniaze na obnovu dodávok z východu. „Európski špecialisti sú k dispozícii ihneď,“ informovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa. Obaja európski predstavitelia zároveň zdôraznili, že chcú zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre všetkých občanov Európskej únie.
Reakcia Zelenského na seba nedala dlho čakať. Ukrajinský prezident oboch lídrov listom ubezpečil, že opravy na ropovode Družba sa už chýlia ku koncu. Ropa by tak podľa neho cez východnú infraštruktúru mala znova tiecť o mesiac pol.
Zatiaľ čo ropa cez východný ropovod stále neprúdi, oči Slovákov sa opierajú na chorvátsku Adriu, odkiaľ k nám čierne zlato aktuálne tečie. Do prímorskej krajiny, konkrétne do prístavu Omišalj na ostrove Krk, už postupne prichádzajú tankery s ropou zo Saudskej Arábie, z Líbye, Kazachstanu či Nórska. MOL si z týchto krajín objednal celkovo milión ton ropy.
Ako problém sa teraz ukázala aj tvrdá realita globálneho trhu s ropou. Szabó zo Slovnaftu upozornil, že Európa pri nákupoch suroviny po mori súperí s oveľa väčšími hráčmi z Ázie, najmä s Čínou, Južnou Kóreou a Japonskom. Práve tieto ekonomiky podľa neho bojujú o tie isté dostupné dodávky, pričom časť obchodov sa v poslednej chvíli rozpadá a niektorí dodávatelia od už dohodnutých tankerov napokon ustúpia.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.