Zo snehu sa stáva luxusná komodita. O pár rokov sa bude dať zimná olympiáda spraviť len v 10 krajinách - Zahraničie - Cestovanie

Cestovanie / Zahraničie

Pokračovanie článku: Zo snehu sa stáva luxusná komodita. O pár rokov sa bude dať zimná olympiáda spraviť len v 10 krajinách

Svet bez „bielej meditácie“

Strata snehu nie je len o tom, že si nezalyžujeme. Sneh v krajine funguje ako vizuálne ticho, ako psychologický reštart celého ekosystému. Cestovanie za snehom bolo vždy spojené s pocitom pokoja a čistoty. Ak sa tento zážitok obmedzí len na tucet vyvolených krajín, stratíme dôležitú súčasť našej globálnej kultúrnej identity.

Karl Stoss hovorí o olympiáde, ale medzi riadkami čítame o stave planéty. Ak sa po roku 2050 budeme chcieť dotknúť skutočného snehu, možno nás nečaká len cesta do susedného kraja, ale náročný a drahý medzikontinentálny let. Otázkou zostáva, či v tom čase ešte budeme mať chuť cestovať, alebo budeme príliš zaneprázdnení adaptáciou na svet, ktorý sa definitívne prehrial.

Video

Bratislavu prikryla čerstvá snehová perina

Hoci Bratislava mala tento január silné mrazy aj sneh, tento úkaz bude v budúcnosti čoraz menej častý.

Zdroj: Ivan Majerský TV Pravda

Ako na tom bude Slovensko

Ak sa pozrieme na klimatické modely a trendy posledných rokov, odborníci sa zhodujú, že snehová čiara sa neúprosne posúva smerom nahor. Pre slovenské lyžiarske strediská to znamená rozsudok, ktorý je priamo naviazaný na ich nadmorskú výšku. Ako prvé o súvislú zimnú sezónu a prirodzený sneh prídu tie, ktoré sa nachádzajú v nízkych polohách, teda pod hranicou 800 až 900 metrov nad morom.

Najohrozenejšie sú menšie lokálne strediská na západe a juhu krajiny. Ako prvé pravdepodobne definitívne „dosnívajú svoj zimný sen“ strediská v oblastiach ako:

Malé Karpaty (napr. Pezinská Baba): Kvôli blízkosti k Podunajskej nížine a nízkej nadmorskej výške sú tu teploty už dnes často nad bodom mrazu aj uprostred januára.
Javorníky a Biele Karpaty: Strediská položené nižšie budú mať čoraz väčší problém nielen s prirodzeným snehom, ale aj s počtom mrazivých nocí potrebných na technické zasnežovanie.
Kysucké a Oravské vrchoviny (nižšie položené): Hoci ide o tradične chladné regióny, strediská, ktorých základne sú v údoliach okolo 500 – 600 m n. m., budú čeliť čoraz častejším dažďovým zrážkam namiesto sneženia.

Problém technického zasnežovania

Mnohé strediská dnes žijú v ilúzii, že ich zachránia snežné delá. Avšak technický sneh potrebuje mráz. Ak priemerná teplota stúpne, zmiznú tzv. „mrazové okná“. To znamená, že aj keď stredisko bude mať techniku, nebude ju mať kedy zapnúť.

Strediská ako Donovaly alebo Veľká Rača, ktoré sú síce populárne, sa nachádzajú v stredných polohách a už po roku 2040 môžu čeliť extrémne krátkym sezónam, ktoré sa ekonomicky neoplatia. Prežiť môžu dlhodobo len „vysokohorské ostrovy“ ako Jasná (najmä severné svahy Chopku) alebo Vysoké Tatry (Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso), ktoré majú zjazdovky nad 1 500 metrov.

Predchádzajúca strana