Alex sa hral so smrťou na fasáde mrakodrapu aj na stene El Capitan. Čo na to jeho manželka? Aký je príbeh najväčšieho atléta ľudstva? A ako vyzerajú trápne pokusy napodobniť ho?

Keď Alex Honnold v roku 2017 bez lán zdolal takmer kilometrovú kolmú stenu El Capitan v Yosemitoch, magazín National Geographic to označil za „pravdepodobne najväčší atletický výkon v histórii ľudstva“. Pre Honnolda to však bol len výsledok desaťročí tichej prípravy v úzadí.

Od samotára v dodávke k svetovej ikone

Alexov príbeh sa nezrodil na titulkách časopisov. Začal sa v útlom detstve v kalifornskom Sacramente, kde bol utiahnutým chlapcom, ktorý radšej liezol po stenách v telocvični, než by nadväzoval rozhovory s rovesníkmi. Keď mu v devätnástich rokoch náhle zomrel otec na infarkt, Alex opustil štúdium na univerzite v Berkeley a začal žiť v starej rodinnej dodávke. Práve táto „pustovnícka“ fáza života v dodávke (v ktorej mimochodom žil viac ako desať rokov aj po tom, čo sa stal milionárom) vyformovala jeho unikátny prístup k lezeniu. Bez peňazí a partnera, ktorý by ho istil, začal liezť sám. Metóda free solo – lezenie bez lán, kde každá chyba znamená smrť – sa stala jeho životným štýlom.

Láska, ktorá (ne)zmenila priority

Zlom v jeho emocionálnom svete nastal počas autogramiády v roku 2015 v Seattli. Tam stretol Sanni McCandless, energickú mladú ženu, ktorá vtedy o extrémnych lezcoch veľa nevedela. Ich zoznámenie a následný vzťah sa stali ústrednou témou oscarového dokumentu Free Solo. Diváci na celom svete so zatajeným dychom sledovali, ako sa Sanni snaží pochopiť muža, ktorý jej v jednej scéne chladnokrvne povie, že hoci ju miluje, jeho vášeň pre lezenie a ochota riskovať život kvôli nemu má prednosť pred jej pocitmi.

Sanni však vniesla do jeho života niečo, čo mu chýbalo: domov a stabilitu. V súčasnosti sú manželia a rodičia dvoch dcér. Sanni, dnes úspešná koučka, sa naučila s Alexovým rizikom žiť. Podľa portálu Outside Online však jej postoj nie je o slepom prijímaní, ale o dôvere v Alexovu precíznu prípravu. „Nechcem, aby prestal byť tým, kým je, ale chcem, aby sa vždy vrátil domov,“ priznala v jednom z rozhovorov.

Strach ako matematická rovnica

Mnohí sa pýtajú: „Cíti ten človek vôbec strach?“ Vedci dokonca skúmali jeho mozog pomocou magnetickej rezonancie a zistili, že jeho amygdala (centrum strachu v mozgu) vykazuje oveľa nižšiu aktivitu než u priemerného človeka. Alex však tvrdí, že strach cíti, len ho vie spracovať. Pred každým veľkým výstupom – či už to bola žulová stena v Kalifornii alebo nedávna sklenená fasáda Taipei 101 – si cestu prechádza tisíckrát v mysli. Každý chyt, každý pohyb prsta má nacvičený tak, aby eliminoval náhodu. „Nerád riskujem,“ hovorí paradoxne muž, ktorý visí za končeky prstov 500 metrov nad zemou. „Mám rád vysoké stávky, ale chcem mať absolútnu kontrolu.“

Nová kapitola: Rodina a mrakodrapy

S pribúdajúcim vekom a otcovstvom sa Honnoldov záber mierne mení, čoho dôkazom je aj nedávny mestský „výlet“ na Taipei 101. Hoci sa zdalo, že ako otec poľaví, on stále hľadá cesty, ktoré ho intelektuálne a fyzicky provokujú. Alex Honnold zostáva fascinujúcim príkladom ľudskej vôle. Človekom, ktorý dokázal, že ak skrotíte vlastnú myseľ a zbavíte sa zbytočného materiálneho balastu, môžete sa dotknúť neba – a to doslova.