Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Napadlo vám niekedy, či tie mrakodrapy nie sú priťažké? Je to skutočne tak, New York má problém
New York City, známa svojou ikonickou panorámou a hustou zástavbou, čelí tichému, no vážnemu problému: pomalému, ale neustálemu klesaniu pod vlastnou váhou.
Video
Najobávanejšie väzenie sveta - Alcatraz: "vybavenie" ciel, život za mrežami a kruté tresty
Podľa výskumu publikovaného v časopise Earth’s Future, budovy mesta, ktorých celková hmotnosť dosahuje približne 760 miliárd kilogramov, tlačia na podložie zložené z ílov, piesku a siltu, čo spôsobuje pokles o približne 1 až 2 milimetre ročne.
Niektoré oblasti, ako Dolný Manhattan, Brooklyn a Queens, zaznamenávajú ešte vyššie miery poklesu, až do 4 milimetrov ročne.
Tento jav, známy ako subsidencia, je spôsobený nielen váhou budov, ale aj geologickými procesmi, ako je postglaciálny pokles, ktorý pokračuje od poslednej doby ľadovej.
Kombinácia klesajúcej pôdy a stúpajúcej hladiny mora zvyšuje riziko záplav a poškodenia infraštruktúry.
Letiská ako JFK a LaGuardia, ako aj železničné systémy, sú ohrozené, keďže sa nachádzajú v oblastiach s vyššou mierou subsidencie.
Video
Najhoršie mestá: Kde je bývanie viac utrpením ako životom?
New York však nie je jediným mestom čeliacim tomuto problému.
Houston v Texase je identifikovaný ako najrýchlejšie klesajúce veľké mesto v USA, pričom niektoré oblasti klesajú až o 10 milimetrov ročne, najmä v dôsledku nadmerného čerpania podzemnej vody.
V talianskej Bologni je zasa 900-ročná veža Garisenda ohrozená klesaním pôdy, čo viedlo k jej uzavretiu a monitorovaniu.
Video
26 najnebezpečnejších krajín pre Európanov
Tieto príklady poukazujú na potrebu dôkladného monitorovania a plánovania urbanistického rozvoja s ohľadom na geologické podmienky.
Bez adekvátnych opatrení môže subsidencia viesť k vážnym problémom, vrátane poškodenia infraštruktúry a zvýšeného rizika záplav.
Mestá po celom svete musia brať do úvahy tieto faktory pri plánovaní budúceho rozvoja a investovať do technológií a infraštruktúry, ktoré môžu zmierniť dopady klesajúcej pôdy.
Len tak môžeme zabezpečiť bezpečnú a udržateľnú budúcnosť pre obyvateľov týchto urbanizovaných oblastí.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.