Oceány tmavnú... A nie je to len estetický problém
Keď si predstavíme oceán, vidíme nekonečnú modrú hladinu prežiarenú slnkom. Realita pod vlnami sa však dramaticky mení.
Video
Zábery z pláže, pred ktorou varujú turistov aj miestne úrady. Prečo je taká nebezpečná?
Reynisfjara je preslávená dramatickými skalnými útvarmi, čiernym pieskom a silnými vlnami. Medzi najväčšie nebezpečenstvá tejto pláže patria tzv. „Sneaker Waves“, nepredvídateľne veľké vlny, ktoré sa zrazu objavia medzi menšími vlnami.
Zdroj:
mReportér
Jaro Karak
Najnovšia štúdia vedcov z University of Plymouth odhalila znepokojivý fenomén: za posledných 20 rokov sa viac než pätina svetových oceánov stala tmavšou. Tento „úbytok svetla“ nie je len vzhľadovou zmenou – je to zásah do základného operačného systému našej planéty, píše Unilad. Veda tento jav nazýva ocean darkening (stmievanie oceánov). Analýza satelitných dát z portálu NASA Ocean Color Web za obdobie rokov 2003 až 2022 ukázala, že až 21 % svetových morí stráca svoju priezračnosť. Svetlo, ktoré je kľúčové pre život, už nedokáže prenikať do takých hĺbok ako kedysi.
Video
TOP 5 unikátov, ktoré nájdete len v Chorvátsku: 100 % kamenný kostol, takmer Čínsky múr, amfiteáter lepší ako Koloseum
Zdroj:
Pixabay
Pexels
Dávid Popovič
Rozsah, ktorý vyráža dych
Zmeny nie sú rovnomerné, no ich rozsah je kolosálny. Štúdia nedávno publikovaná v odbornom časopise Global Change Biology uvádza, že 9 % svetového oceánu (plocha približne vo veľkosti celého afrického kontinentu) zaznamenalo drastický úbytok svetla – hranica, kam dopadne lúč, sa posunula o viac ako 50 metrov vyššie k hladine. A tiež sa zistilo, že 2,6 % oceánu zažilo ešte extrémnejší pokles, kde svetlo „zmizlo“ z hĺbok presahujúcich 100 metrov.
Prečo oceány strácajú jas? Vedci zatiaľ skladajú mozaiku príčin, no hlavné podozrenia padajú na kombináciu viacerých faktorov. Jednak je to zmena dynamiky rias – otepľovanie povrchových vôd mení zloženie fytoplanktónu. Hoci sú tieto mikroorganizmy kľúčové pre kyslík, ich premnoženie v horných vrstvách vytvára nepriehľadnú „clonu“. A tiež ide o pozemský odpad a riečne nánosy – intenzívnejšie zrážky splavujú do morí viac organického materiálu a sedimentov z pevniny, čo vodu zakaľuje. Navyše teplejšia voda mení hustotu vrstiev, čím bráni premiešavaniu živín a mení optické vlastnosti oceánu.
Video
Kalábria - neznámy raj na juhu Talianska
Zdroj:
Pixabay
Wikipedia
Život v tme: Keď mesiac prestáva stačiť
Väčšina morského života sa sústreďuje vo fotickej zóne – horných 200 metroch, kam preniká svetlo. Mnohé druhy sú však svetelne senzibilné a na svetlo slnka či dokonca mesiaca sa spoliehajú pri životne dôležitých činnostiach ako lov a navigácia (predátori potrebujú svetlo na detekciu koristi, zatiaľ čo planktón sa podľa svetla pohybuje v rámci vertikálnej migrácie, rozmnožovanie (mnohé morské organizmy synchronizujú svoje párenie podľa mesačných cyklov – ak sa voda zakalí, tento biologický rytmus sa naruší).
Podľa profesora Tima Smytha hrozí, že živočíchy z hĺbok sa budú musieť presunúť bližšie k hladine, aby našli potrebné svetlo. To však povedie k brutálnej konkurencii o potravu a zdroje v už aj tak preplnených vrstvách oceánu. „Naše výsledky poskytujú dôkaz, že takéto zmeny spôsobujú rozsiahle tmavnutie, ktoré redukuje priestor dostupný pre zvieratá závislé od slnka a mesiaca,“ varuje Dr. Thomas Davies, docent morskej ochrany na University of Plymouth.
Video
Svätá Helena - jeden z najizolovanejších ostrovov na svete. Uprostred Atlantiku bol väzením Napoleona
Zdroj:
Martin Navrátil
https://www.navratil.travel/
Prečo by to aj nás na súši malo trápiť?
Oceány nie sú len akváriom pre ryby, sú pľúcami Zeme. Fytoplanktón v oceánoch vyprodukuje každý druhý nádych kyslíka, ktorý prijmeme. Ak sa zmení svetelný režim v oceánoch, zmení sa aj schopnosť rastlín fotosyntetizovať a ukladať oxid uhličitý. To priamo ovplyvňuje náš boj s klimatickou krízou a potravinovú bezpečnosť miliónov ľudí závislých od rybolovu. Zatiaľ čo povrch oceánov monitorujeme neustále, toto tiché stmievanie v hĺbkach nám pripomína, ako málo rozumieme jemným mechanizmom, ktoré držia náš svet v rovnováhe. Oceán nám doslova zhasína pred očami a my teraz musíme zistiť, ako tento vypínač opäť vrátiť do pôvodnej polohy.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.