Tajomstvo ôsmeho kontinentu: Zealandia sa "vynára" z hlbín Tichého oceánu, vedci ju chcú zaradiť do učebníc

Volá sa Zealandia (alebo tiež Zélandia alebo Te Riu-a-Māui v maorčine) a je to masívny, no takmer úplne ponorený kus kontinentálnej zemskej kôry, ktorý prepisuje naše chápanie geografie planéty.

Hoci koncept Zealandie prvýkrát odhalil americký geofyzik Bruce Luyendyk už v roku 1995, formálne uznanie ako samostatného kontinentu Zealandia získala až v prelomovej štúdii v roku 2017.

Dnes, po rokoch rozsiahleho mapovania morského dna, je tento objav považovaný za jeden z najväčších geologických prelomov 21. storočia.

Fakty o potopenom obrovi

Zealandia nie je len nejaký úlomok alebo mikrofragment kôry.

Spĺňa všetky kritériá pre kontinent: má hrubú, geologicky rôznorodú kôru, je rozsiahly a má jasne ohraničené hranice, ktoré ju izolujú od Austrálie.

Rozloha Zealandie je približne 4,9 milióna km², čo je približne polovica rozlohy Austrálie a šesťkrát viac, než má Madagaskar.

Najšokujúcejším faktom je, že až 94 % tohto kontinentu leží pod vodami juhozápadného Tichého oceánu. Z hladiny vystupujú len tie najvyššie vrcholy, ktoré poznáme ako Nový Zéland a Novú Kaledóniu.

Zealandia sa začala odtrhávať od starovekého superkontinentu Gondwana pred 83 až 79 miliónmi rokov. Proces oddelenia kôru extrémne natiahol a stenčil, čo spôsobilo jej klesnutie pod hladinu mora.

Prvé kompletné zmapovanie kontinentu

V roku 2023 geológovia z novozélandského inštitútu GNS Science a ich medzinárodní kolegovia oznámili, že dokončili kompletné geologické mapovanie Zealandie, a to až po jej ponorené okraje.

Je to prvé zmapovanie tohto druhu na svete, ktoré poskytuje podrobný pohľad na geológiu, sopky a sedimentárne panvy potopeného kontinentu.

Mapovanie odhalilo masívnu sopečnú oblasť a 4 000 km dlhú žulovú chrbticu (chrbticu Zealandie), ktorá pomáha vedcom pochopiť nielen jej dramatickú geologickú minulosť, ale aj predpokladať prirodzené riziká a zdroje nerastných surovín v regióne.

Zealandia tak navždy zmenila našu predstavu o tom, koľko veľkých pevninských celkov sa v skutočnosti nachádza na Zemi.

Hoci jej oficiálne zaradenie do školských učebníc potrvá dlhšie, v geologickej komunite je jej kontinentálny status dnes už plne uznaný.