EÚ chce firmám nanútiť ešte viac elektromobilov. Tvrdí, že bez toho sa trh nepohne
Predaj elektromobilov v Európe rastie pomalšie, než by si želali environmentalisti, časť politikov aj samotné automobilky. Keďže štáty už nechcú alebo nedokážu ďalej vo veľkom financovať dotácie, v Bruseli sa čoraz otvorenejšie hovorí o inom riešení. Únia chce viac "zatlačiť" na veľké firmy, aby pri obnove vozových parkov kupovali elektrické autá vo väčšom rozsahu.
EÚ chce prinútiť firmy, aby povinne nakupovali elektromobily, lebo ich predaj výrazne zaostáva za očakávaniami. (ilustračné foto)
Európska únia sa snaží nájsť spôsob, ako zrýchliť prechod na bezemisnú dopravu v čase, keď doterajšie nástroje strácajú účinok. Priame dotácie na nákup elektromobilov sú pre verejné rozpočty čoraz väčšou záťažou a v niektorých krajinách už narazili na svoje limity. Zároveň sa ukazuje, že záujem bežných súkromných kupujúcich nerastie tak rýchlo, ako sa predpokladalo. Aj preto sa pozornosť presúva na segment, ktorý dokáže trh ovplyvniť oveľa rýchlejšie než domácnosti, teda na veľké firemné flotily.
Práve služobné autá a podnikové vozové parky tvoria v Európe významnú časť nových registrácií. Ak sa zmení ich zloženie, môže to mať citeľný dosah na celý automobilový trh. Z pohľadu Bruselu ide o pomerne logickú úvahu. Ak veľké firmy začnú vo väčšej miere nakupovať elektromobily, výrobcovia získajú odbyt, na trhu sa zrýchli obmena vozidiel a po niekoľkých rokoch sa tieto autá vo väčšom počte dostanú aj na trh jazdeniek. Práve ten je v mnohých krajinách rozhodujúci pre širšie rozšírenie nových technológií medzi bežných motoristov.
Podľa vplyvnej bruselskej environmentálnej lobistickej organizácie Transport & Environment však návrh, o ktorom sa v Bruseli diskutuje, stále nie je dosť prísny. Ide v ňom o novú európsku reguláciu pre firemné flotily, ktorú Európska komisia predstavila v decembri 2025. Návrh počíta s tým, že od roku 2030 budú musieť členské štáty zabezpečiť, aby určitá časť nových áut a dodávok registrovaných veľkými firmami bola bezemisná alebo nízkoemisná, pričom súčasťou systému má byť aj osobitný podcieľ pre čisto bezemisné vozidlá. Environmentálne združenie tvrdí, že ak zostane v súčasnej podobe, prinesie len obmedzený efekt. Podiel elektrických áut by sa podľa tejto analýzy mohol do roku 2030 zvýšiť len na približne 37 percent. Ak by sa však pravidlá sprísnili a z nich by sa vyradili plug-in hybridy, podiel elektromobilov by mohol vzrásť až na 57 percent. V praxi by to podľa organizácie znamenalo približne dva milióny predaných elektrických áut ročne.
Práve plug-in hybridy sú dnes najspornejšou časťou celej debaty. Na papieri pôsobia ako kompromis medzi starým a novým svetom, keďže spájajú spaľovací motor s batériou a možnosťou externého nabíjania. Kritici však dlhodobo upozorňujú, že v skutočnej prevádzke často nedosahujú taký nízky objem emisií, ako naznačujú oficiálne údaje. Osobitne to platí pri firemných autách. Vodiči totiž neraz nemajú dostatočnú motiváciu nabíjať ich pravidelne a veľká časť jázd sa potom odohráva s využitím spaľovacieho motora. Ekologický prínos tak môže byť oveľa menší, než sa predpokladá.
Celý spor preto nie je len technickou debatou o jednom type pohonu. V skutočnosti ide o širšiu otázku, či môže Európa urýchliť predaj elektromobilov aj bez ďalšej vlny masívnych štátnych dotácií. Jedna odpoveď znie, že áno, ak sa väčšia časť zodpovednosti presunie na firmy. Druhá je opatrnejšia a upozorňuje, že príliš tvrdý tlak môže zvýšiť náklady podnikov a naraziť na odpor trhu.
Debata v Bruseli sa tak čoraz jasnejšie mení na spor o to, kto má zaplatiť zrýchlenú elektrifikáciu dopravy. Kým doteraz veľkú časť účtu niesli verejné rozpočty, po novom by významnú rolu mali prevziať veľké podniky. Ak sa tento prístup presadí, práve firemné flotily sa môžu stať hlavným motorom predaja elektromobilov v Európe. Ak nie, únia bude musieť hľadať iný spôsob, ako rozhýbať trh, ktorý sa zatiaľ mení pomalšie, než sama očakávala.
Súvisiace články
Magazín | pred 7 mesiacmi | 1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.