Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
EÚ odkladá plán na ochranu európskych elektroáut pred Čínou
Len pred pár dňami sme vás informovali o novom projekte ochrany európskych automobiliek pred čínskou konkurenciou. Rozhodnutie o finálnej podobe sa však mierne oneskorí. Podmienka, že štátne stimuly budú môcť využívať len autá, ktorých 70 % komponentov pochádza, ostane pravdepodobne zachovaná.
Európska únia si dala viac času na finálnu podobu plánu na ochranu európskych automobiliek pred čínskou konkurenciou s dumpingovými cenami.
Európska komisia odložila očakávané zverejnenie návrhu zákona, ktorý má výrazne podporiť domácu výrobu elektromobilov a batérií, a ktorý by mohol posilniť konkurencieschopnosť Európy proti rýchlo rastúcemu čínskemu trhu. Pôvodne mal byť návrh Zákona o priemyselnom akcelerátore (Industrial Acceleration Act, IAA) predstavený 26. februára, no komisia ho presunula na 4. marec. Dôvodom sú nezhody medzi členskými štátmi ohľadom geografického rozsahu opatrení a podrobností pravidiel „Vyrobené v Európe“.
Podľa vyjadrenia komisára pre vnútorný trh Stéphana Séjourneho ide o dodatočný čas na vnútorné diskusie, ktoré majú návrh „upevniť a spraviť odolnejším“. Spravodajský portál Euractiv uvádza, že cieľom je stihnúť jeho predloženie ešte pred zasadnutím Európskej rady 19. marca. Návrh IAA by zaviedol prísne minimálne prahové hodnoty pre lokálne vyrobené súčiastky vo všetkých projektoch financovaných verejnými prostriedkami v strategických odvetviach, ako sú batérie, solárna a veterná energetika či jadrová energia.
Pre automobilový sektor by to znamenalo, že nové elektromobily, hybridy a vozidlá využívajúce palivové články, ktoré poberajú vládne stimuly alebo sú vlastnené či prenajímané verejnými orgánmi, musia byť montované v Európe, pričom aspoň 70 % ich komponentov musí pochádzať z EÚ. Zvláštny dôraz sa má klásť na batérie. Niekoľko kľúčových komponentov, vrátane samotných článkov, by muselo byť vyrobených v únii. Väčšina európskych automobiliek sa dnes pritom spolieha na čínskych a juhokórejských dodávateľov, hoci niektorí investujú do výrobných závodov na starom kontinente.
Nový návrh navyše zavádza tzv. superkredity v hodnote 1,3 vozidla pre malé elektromobily, ktoré spĺňajú požiadavky „vyrobené v Európe“. Otázka pravidiel „Vyrobené v Európe“ však vyvoláva hlboké rozpory medzi členskými štátmi. Francúzsko a ďalšie krajiny presadzujú protekcionistické opatrenia s argumentom, že európsky priemysel potrebuje ochranu pred lacným dovozom z krajín s voľnejšími environmentálnymi a pracovnými štandardmi. Naproti tomu Švédsko či Česká republika varujú, že prísne požiadavky lokálnej výroby by mohli odradiť zahraničné investície, zvýšiť ceny a oslabiť globálnu konkurencieschopnosť Európy.
Rovnako nejednotný je postoj aj samotného automobilového sektora. Tak napríklad generálny riaditeľ Mercedesu Ola Kallenius, ktorý je zároveň prezidentom lobistickej skupiny ACEA, 12. februára uviedol, že zatiaľ čo globálne automobilky ako Mercedes-Benz, BMW či Volkswagen Group uprednostňujú otvorený obchod, menší regionálni výrobcovia môžu podporovať protekcionistické opatrenia. „S tým sa viem stotožniť; chápem to,“ dodal Kallenius, čím vystihol zložitú dynamiku v rámci odvetvia.
Odklad zverejnenia návrhu znamená, že európske automobilky aj vlády majú ešte niekoľko týždňov na finálne doladenie pravidiel, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť budúcnosť elektromobility v Európe.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.