Belgicko chce zaviesť diaľničnú známku pre cudzincov. Štve to Holanďanov, aj celú EÚ
Belgičania tvrdia, že sú hlavne tranzitnou krajinou a cudzinci pritom nijako neprispievajú na údržbu ciest. To chcú zmeniť.
Belgičania chcú, aby na údržbu diaľnic prispievali aj cudzinci.
Belgicko napriek námietkam zo strany Holandska pokračuje v prípravách celoštátneho systému cestnej „vignetty“, ktorú v praxi budú musieť platiť vodiči áut registrovaných v zahraničí, respektíve všetci, ale domácim vodičom bude kompenzované. Téma sa znovu dostala do popredia po tom, čo sa v Belgicku posunuli rokovania medzi regionálnymi vládami o jednotnej podobe poplatku a v médiách sa objavili prvé konkrétnejšie parametre možného riešenia.
Podľa dostupných informácií sa počíta s tým, že poplatok by mohol začať platiť od 1. januára 2027 a jeho výška sa má pohybovať približne v pásme 100 až 120 eur ročne, pričom pri starších autách sa spomína suma do 125 eur
Základná logika návrhu vychádza z argumentu, že Belgicko je predovšetkým tranzitnou krajinou a značnú časť opotrebovania ciest spôsobujú autá, ktoré v krajine neplatia domáce dane viazané na vlastníctvo či používanie vozidla. Belgické úrady preto hľadajú stabilnejší zdroj financií na údržbu a obnovu infraštruktúry, pričom cieľom je, aby sa na nákladoch podieľali aj tí, ktorí belgické cesty využívajú iba nepravidelne. V politickej debate sa zároveň opakovane objavuje snaha nastaviť systém tak, aby bol pre domácich vodičov „rozpočtovo neutrálny“, napríklad cez kompenzáciu v iných daniach alebo poplatkoch.
Práve tento princíp však nie je celkom c súlade s európskym právom. Pravidlá Európskej únie pri spoplatňovaní cestnej infraštruktúry vyžadujú, aby opatrenia neboli nastavené diskriminačne ani nepriamo. Ak by sa totiž poplatok domácim motoristom fakticky vracal prostredníctvom daňovej úľavy, zatiaľ čo cudzinci by platili plnú sumu bez možnosti kompenzácie, mohlo by ísť o problém z pohľadu zásady rovnakého zaobchádzania v rámci jednotného trhu. Podobný model už v minulosti vyvolal spor na úrovni EÚ, keď sa posudzovalo, či pripravovaný nemecký systém nastavený tak, že domáci vodiči budú „odškodnení“. V roku 2019 to však Nemcom Súdny dvor EÚ „zatrhol“. žalobu vtedy podalo Rakúsko.
Aktuálne proti belgickému modelu najhlasnejšie protestuje Holandsko, ktoré pritom podľa dostupných informácií nespochybňuje, že krajiny majú právo hľadať zdroje na financovanie cestnej siete, kritizuje však smerovanie k paušálnemu ročnému poplatku a upozorňuje na dosahy v pohraničí. V holandských regiónoch pri hraniciach s Belgickom panuje nespokojnosť najmä preto, že v týchto oblastiach je cezhraničná mobilita každodennou realitou – ľudia dochádzajú za prácou, službami či rodinou a aj relatívne „malý“ ročný poplatok môže byť vnímaný ako neprimeraná bariéra. Kľúčové preto bude, či sa Belgicku napokon podarí vytvoriť model, ktorý obstojí aj v európskom právnom rámci a zároveň bude spravodlivý voči vodičom z okolitých štátov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.