O slove: Európska kultúra – jedna rodina

Adam Mickiewicz: Traja Budrysovci

Troch synov starý Budrys –

litovský šľachtic múdry –

na nádvorie pozve si a rečie:

„V stajniach vám stoja kone, postarajte sa o ne,

nabrúste si kopije a meče.

.

Počul som v meste Vilne,

že svoje vojsko silné

vyšle Litva na tri rôzne strany.

Olgierda ruskou stranou, Kiejstuta na Germánov,

Skirgiella na Ľachov pod horami.

.

Zdravý muž vlasti slúži –

a vy ste zdraví muži.

Nech litovskí bohovia vás vedú!

Ja sa už boja vzdávam, no vám trom radu dávam.

Sú tri cesty – každý z vás má

jednu.

.

S Olgierdom prvý musí ísť tam, kde žijú Rusi,

cez Ilmen, pod múry Novgorodu.

Tam soboľ trávu spása, striebra je vyše pása,

sťa ľad ruble zahatali vodu.

.

S Kiejstutom pôjde druhý

tam, na germánske pstruhy,

na križiakov ľútych, na bastardov.

Jantáru plné dvory, zlatá niť v súkne horí,

kňaz tam nosí ornát zo smaragdov.

.

So Skirgiellom nech tretí

za rieku Nemen letí,

dreveničky ornament tam zdobí.

Nech pohľadá tam rudu, čo panciere z nej budú

a popritom vnukov mi tam robí.

.

Lebo niet krajších dievčin

ako tam pod borievčím

beskydským tie Lašky – milé mačky.

Ich líčka belšie mliečka, cez čiernoriase viečka

hviezdy iskria im aj poležiačky.

.

Ich prsia – tvrdé hrušky.

Nôžky – dve štíhle družky.

Hravo kvietky navlečú si na ne –

tie ľaliôčky drobné, črievičky pre kráľovné,

aj črievičník papučkový zvané.

.

Vašu mať z toho kraja

priviezol som si aj ja

do Litvy, keď bol som mužom mladým.

Už leží v hrobe, ale až dosiaľ si ju stále

pripomínam, keď tým smerom hľadím.“

.

Dostali požehnanie,

synovia vzali zbrane,

odcválali, keď na kone sadli.

.

Ubieha jeseň, zima –

Budrys už obavy má,

že synovia niekde v boji padli.

.

Vtom cez záveje cvála prvý syn, bohuchvála,

a pod plášťom skrýva korisť ťažkú.

„Nesieš mi z Novgorodu

mech rubľov, dedič rodu?“

.

„Nie, môj otec, ja si nesiem Lašku.“

.

Už letí cez záveje druhý syn, plášť mu veje,

a pod plášťom skrýva korisť ťažkú.

„Požehnaný tvoj kantár!

Z Nemecka nesieš jantár?“

„Nie, môj otec, prinášam si Lašku.“

.

Už cez záveje letí

aj Budrysov syn tretí,

plášť sa vzdúva, aj on korisť rád by…

Ani ju neukázal,

už starý Budrys kázal

popozývať hostí na tri svadby. (1828)