Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O umení: Správa o kongrese Asociácie kritikov v Soule
Prednedávnom som sa zúčastnil na 47. medzinárodnom kongrese kritikov umenia AICA (UNESCO) v Južnej Kórei.
Priznám sa k určitej skepse, s ktorou som pôvodne k podujatiu pristupoval. Súvisela s predpokladanou odlišnou povahou umeleckej kritiky v Ázii oproti tradícii v mieste jej zrodu.
Pozitívnou motiváciou sa však stala jedna z hlavných tém Umelecká kritika v rozdelených spoločnostiach, ktorá doslova obhájila dôvod a patričnosť toho, prečo sa tohtoročný kongres musel uskutočniť práve v Kórei a nikde inde. Okrem iného ma táto téma naviedla k predneseniu príspevku o kontaktoch českej a slovenskej kritiky počas obdobia Československa. V rámci neho totiž, paradoxne, nikdy nedošlo k významnejšej fúzii umeleckých scén – spoločnosť tak mala v rámci jedného štátu dve samostatné (,,rozdelené") umelecké prostredia, ktoré sa priebežne vzájomne objavovali, inšpirovali a dopĺňali. Vo výtvarnom umení bola prelomom výstava Súčasné slovenské výtvarné umenie v Jazdiarni Pražského hradu v roku 1963, od nej datujeme záujem českých kritikov o aktuálne slovenské umenie, záujem, ktorý v určitých podobách pretrval až dodnes, t. j. dvadsať rokov po rozdelení.
V Soule sa ukázalo, že môže ísť o viac ako o strešnú tému pre príspevky odborníkov z krajín, ktoré zažili niektorú z podôb rozdelenia či, naopak, spájania (napríklad bývalá Juhoslávia, pobaltské krajiny, Nemecko, Írsko a ďalšie). Ide o celosvetový fenomén, v rámci ktorého nachádzame spoločné súvislosti umenia aj na miestach, ktoré inak žiadne spoločné menovatele nemajú. Zdanlivo to môže pôsobiť nepatrične, no v skutočnosti je veľmi obohacujúce pozrieť sa na dejiny či súčasnosť našej umeleckej scény prostredníctvom veľmi vzdialených kontextov určovaných diametrálne inými pravidlami. V rámci našej odbornej disciplíny to nazývame pokusom o formuláciu globálnych dejín umenia. Ide, samozrejme, iba o ďalší z možných smerov, pomocou ktorého sa kunsthistorici snažia pomenovať prípadné súvislosti heterogénnych kultúrnych prostredí na rôznych svetadieloch.
Pre moju kmeňovú inštitúciu, Dom umenia/Kunsthalle Bratislava, sa tým pravdepodobne začala prvá etapa systematickej medzinárodnej činnosti. Dohodli sme totiž s autorom spomínanej témy, s prezidentom AICA Marekom Bartelikom, jej perspektívne rozvinutie do širšieho výskumného, prezentačného a publikačného projektu, ktorý budeme iniciovať a centrálne zastrešovať. Program nebude mať geografické limity, umožní našim aj zahraničným špecialistom vyberať si a spracovávať témy z najširšieho možného spektra, rátame preto aj s účastníkmi z najrôznejších krajín. Takto postavená spolupráca nebýva v našom prostredí veľmi častá, väčšinou dominuje sústredenie dovnútra domácej umeleckej scény. Pri spätnom ohliadnutí sa dokonca zdá, akoby sa výskum domáceho umenia a jeho medzinárodné presahy navzájom vylučovali. K prekonaniu tohto stavu bude možno treba tucet ďalších podobných projektov, no pre začiatok diskusie bol soulský kongres vynikajúcim inšpiračným momentom.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.