Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Slovenskí dizajnéri mieria do sveta
Napadlo vám niekedy, že za každou aplikáciou v mobile je človek, ktorý navrhne jej dizajn? Aj obaly bežných vecí majú svojich návrhárov. Takisto stolička, na ktorej práve sedíte, fľaša minerálky, ktorú popíjate, či tenisky, v ktorých popoludní vyrazíte do lesa. Nápady slovenských dizajnérov neostávajú len doma, ale mieria aj do sveta.
Katarína Beličková a Štefan Nosko začali spolupracovať už na Vysokej škole výtvarných umení.
Štefan Nosko, Katarína Beličková: Inšpirujeme sa tradičnými remeslami
„V poslednom čase pracujeme radi s odlievaným betónom, v čom sme sa výrazne zdokonalili,“ usmieva sa Štefan Nosko, dizajnér, ktorý tvorí spolu s Katarínou Beličkovou. Ich doménou je produktový dizajn a z ich tvorivej dielne vychádzajú lampy, vešiaky či stoličky, ktoré nedávno zaujali laikov a odborníkov aj na festivale dizajnu v Londýne.
Vizionári
Mladí dizajnéri sa stretli na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Po spoločnej výstave v predposlednom ročníku si povedali, že svoje podobné výtvarné cítenie využijú a založili si vlastné dizajnové štúdio MEJD. Dvadsaťdeväťročná rodáčka zo Zvolena si do Bratislavy priniesla skúsenosti s drevom, ktorým sa priučila na drevárskej priemyslovke, kde študovala dizajn nábytku a interiéru. O rok mladší Štefan Nosko zasa nadviazal na skúsenosti zo Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Aké remeslá ešte ovládajú?
„Veľa sme sa na naučili na vysokej škole. To, čo sme si navrhli, sme si totiž museli vyrobiť. Aj vďaka tomu máme skúsenosti s niektorými remeslami – s hrnčiarstvom, kovotepectvom či so sklárstvom, často tiež pracujeme s drevom, ktoré radi kombinujeme s betónom. Dizajnér by si mal vyskúšať na vlastnej koži rozmanité techniky a technológie, aby vedel, čo sa dá reálne vyrobiť a čo nie,“ hovorí Štefan. Katarína ho dopĺňa: „Niekedy je na škodu, keď o materiáli či o technológii vieme až príliš veľa. Dizajnér by mal byť predovšetkým vizionár a tlačiť remeselníkov aj do postupov, na ktoré nie sú zvyknutí.“
Hľadanie remeselníkov
Katarína a Štefan občas nakupujú starožitnosti na burzách a blších trhoch, inšpirujú sa históriou aj ľudovou tvorbou a tradičnými remeslami. Ako sa rodia ich nápady?
„Niekedy je to dlhý proces, inokedy príde myšlienka ako lusknutím prstov pri zaspávaní alebo sprchovaní. Pri každom novom produkte, či je to zákazka, alebo voľná tvorba, sa postupne vychytávajú muchy, odstraňujú problémy a výroba sa zjednodušuje.“ Najväčší problém je s nedostatkom remeselníkov, ktorých musia hľadať aj za hranicami, najčastejšie v Česku.
„Hľadanie vhodných ľudí vždy trvá najdlhšie. Napríklad pri svietidlách z keramiky, ktoré sme prezentovali aj v Londýne. Tento materiál má u nás dlhú tradíciu, ale nájsť zručného remeselníka, ktorý je ochotný spolupracovať, rásť a veci posúvať, je ťažké,“ vysvetľuje Katarína. Priznáva, že v procese tvorby a výroby sa občas so Štefanom aj pochytia. „Niekedy sme pod tlakom termínov a keď sa veci nedaria tak, ako by sa mali, sme trochu nervóznejší,“ pritakáva kolega.
Na vybudovanie mena treba čas a trpezlivosť
Mladých slovenských tvorcov produktový dizajn zatiaľ neživí. Štefan je doktorand na vysokej škole a Katarína pracuje pre firmu, ktorá tvorí počítačové hry.
"Na Slovensku chýbajú firmy, ktoré tvoria dizajnový nábytok alebo bytové doplnky. Produktový dizajn robí len zopár firiem, aj tie sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Ani v zahraničí to však nie je ružové. Dizajnér si potrebuje vybudovať meno a vytvoriť databázu vlastných produktov. To všetko chce čas a trpezlivosť.
V našom regióne ťažíme z výhody zázemia – máme kontakty na remeselníkov aj výrobcov, sme však rovnako otvorení spolupráci so zahraničnými výrobcami. Nechceme pracovať pod hlavičkou niekoho iného, upísať sa veľkej firme, ale ísť vlastnou, aj keď náročnejšou cestou. Ak niekoho v dnešnej ére internetu zaujmete trebárs aj na inom konci sveta, určite si vás nájde," dodávajú mladí dizajnéri.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.