Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Mnoho ľudí, mnoho možností. Tak prečo sú obyvatelia veľkých miest osamelí?
Ľudia žijúci vo veľkomestách sa cítia osamelejší ako tí, ktorí žijú na vidieku či v menších mestečkách.
Podľa niekoľkých prieskumov je riziko ochorenia na depresiu u obyvateľov veľkomiest až o 40 percent vyššie než u tých, čo žijú mimo neho.
V meste sa stále čosi deje – koncerty, divadlá, kiná… Ale je tu aj množstvo áut, svetiel, hluku. Zrazu sa toho môže človeku zdať priveľa. Mozog ľudí z mesta reaguje na tieto impulzy ešte o čosi citlivejšie ako mozog človeka žijúceho na vidieku. Preto je dôležité, aby si aj človek z mesta vždy našiel cestičku, kde môže mať od týchto impulzov pokoj. Mal by si pravidelne povedať: „Už stačí, idem preč.“ V takých okamihoch sa oplatí vyzariť mimo mesto, niekam, kde nesvietia svetlá ani netrúbia autá. Niekde, kde je pokoj a ticho.
Aj slabé vytváranie sociálnych väzieb má neblahé účinky na psychiku človeka žijúceho v meste. Úprimne – poznáte svojho suseda? Viete, ako sa volá či kde pracuje? Až 80 percent ľudí odpovedá na tieto otázky „nie“. Komunikácia so susedmi sa zväčša odohráva vo výťahu a obmedzuje sa na pozdravy, maximálne želanie pekného dňa.
Mestá sú hlučné a sú anonymné. Niet preto divu, že stres v ľuďoch narastá. A hoci ľudí naokolo je mnoho, človek je čoraz osamelejší. Pred vzruchmi veľkomesta sa totiž schováva medzi svoje štyri steny, je osamelý, čoraz viac sa izoluje. A to je chyba. Oveľa horší dopad na psychiku človeka než hluk a chaos má samota a sociálna izolácia.
Sociálne kontakty sú dôležitým faktorom psychického zdravia. Aj v meste si môžete vytvoriť svoj malý okruh dobrých priateľov, s ktorými pravidelne vyrazíte do prírody, za športom či len tak von. Stetnutia s ľuďmi, rozhovory v príjemnom prostredí sú alfou a omegou prežitia vo veľkomeste.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.