Vnútorný monológ ovplyvňuje všetko vo vašom živote: Zistite, ako zmeniť rozhovor sama so sebou

Vnútorný hlas, ktorý nás sprevádza každým dňom, má oveľa väčšiu moc, než si pripúšťame. Dokáže nás povzbudiť a posunúť vpred, ale aj stiahnuť do pocitu bezmocnosti. To, ako sa sami so sebou rozprávame, ovplyvňuje našu náladu, sebavedomie, vzťahy aj schopnosť zvládať výzvy. Odborníci sa zhodujú, že zmeniť vnútorný monológ neznamená len „myslieť pozitívne“, ale naučiť sa uvedomelo zastaviť, prehodnotiť svoj postoj a nastaviť si nový smer.

Váš vnútorný komentátor

Každý z nás má v hlave vnútorný monológ. Funguje ako spolujazdec v aute – môže vám radiť a podporovať vás, alebo vám neustále hovoriť, čo robíte zle. „Vnútorný monológ, čiže rozhovor, ktorý vedieme sami so sebou, nás ovplyvňuje omnoho viac, než si myslíme. Záleží na tom, aké slová používame, keď sa rozprávame sami so sebou. Ja by som to však otočila naopak – náš postoj, ktorý si v sebe pestujeme a vnútorným monológom posilňujeme, ovplyvňuje naše vnímanie reality,“ hovorí mindset koučka Iveta Kirschner z BE NEW CULTURE.

A presne preto sa stane, že po zlom dni máme pocit, že nič nefunguje a všetci sú proti nám. A na druhý deň, keď sa cítime lepšie, sa svet zrazu javí úplne inak. Realita sa nezmenila, zmenil sa len tón, ktorým sami k sebe prehovárame.

Keď staré zážitky riadia dnešok

To, ako reagujeme na ľudí a situácie, často nesúvisí len s tým, čo sa deje tu a teraz. Niekedy naše reakcie filtruje minulosť, nevyriešené zážitky, staré krivdy či bolestivé skúsenosti. „Mala som klientku s pocitom nedocenenia v detstve, pretože bola prostredná z troch dcér. Cítila sa neviditeľná a prehliadaná, a to aj neskôr v dospelosti. Vždy, keď jej okolie nevenovalo bezprostrednú pozornosť, mala pocit, že na ňu niekto zabudol, že s ňou niekto nerátal, že bola niekde v kúte. Toto ju ovplyvňovalo aj v práci, kde ašpirovala na vyššiu pozíciu, avšak nebola vybraná a miesto dostala jej kolegyňa,“ spomína koučka.

Hoci mala za sebou objektívne úspechy, jej vnútorný hlas bol nastavený tak, že všetko, čo sa nedialo podľa jej očakávaní, vnímala ako potvrdenie toho, že ju iní nevidia.

Nestačí len myslieť pozitívne

Koľkokrát sme počuli vetu: „Mysli pozitívne.“ No ak máme pocit, že sa proti nám spikol celý svet, ide to len ťažko. „Zmena neprichádza pozitívnym myslením, ale dôkladným posúdením skutkovej situácie a nastavením si zvoleného zámeru. Nie je problém v pozitivite, ale v tom, že ľudia si často zamieňajú náladu s postojom,“ vysvetľuje Iveta Kirschner.

Náladu vieme zmeniť pomerne rýchlo – niečo nás poteší, uvoľní a na chvíľu sa cítime lepšie. Postoj, ktorý si nesieme roky a ktorý sa formuje aj naším vnútorným monológom, však meníme oveľa ťažšie. To už chce hlbšiu sebareflexiu.

Pauza

Podľa odborníčky je prvým krokom k zmene zastavenie sa a krátka vedomá pauza. „Ľudia sú často rozbehnutí, nielen fyzicky, ale aj mentálne, fungujú vo vzorcoch a cykloch, ktoré nemajú v hlave ukončené a stále sa na svoju situáciu pozerajú len z jedného uhla. Ak sa vedome zastavia, zrazu ju vidia úplne inak,“ odporúča.

Pomôcť môže aj meditácia – nemusí to byť hodina ticha so skríženými nohami. Meditovať sa dá aj pri pohybe alebo počas ľahkého športu. Účinná je tiež zmena prostredia. Jedna klientka koučky napríklad pociťovala frustráciu zo svojej práce, kde riešila prípady ľudí s finančnými problémami. Keď prešla na oddelenie pomoci startupom, jej energia a spokojnosť výrazne stúpli.

Zmena môže byť aj nepríjemná

Paradoxne, aj pozitívna zmena v nás môže vyvolať nepohodlie. Je to preto, že náš mozog má rád staré známe vzorce. „Klienti sa pri zmene často cítia veľmi nepohodlne. Vznikajú totiž nové neurónové spojenia a mozog vysiela chemický kokteil do celého tela. To vyvoláva pocit neznáma,“ vysvetľuje koučka a dodáva, že ide o prirodzený proces.

Ak napríklad meníme stravovacie návyky, jedálniček upravíme relatívne ľahko. No ak si zároveň nesieme presvedčenie „nedokážem to“ alebo „nezaslúžim si to“, zmena nebude kompletná. Staré nastavenie si totiž dokáže stále hľadať dôkazy, že má „pravdu“.

Keď je hlava, srdce aj činy v súlade

Koučka pripomína, že spokojnosť prichádza vtedy, keď je to, čo si myslíme, v súlade s tým, čo cítime, a tým, ako konáme. „Z môjho pohľadu je zásadné vedieť, kam chcem ísť, pretože keď neviem, kam idem, kamkoľvek prídem, som zle,“ uzatvára Iveta Kirschner.

Vaša myseľ môže byť vaším najlepším spojencom alebo najväčším kritikom – voľba je na vás. Naučiť sa vnímať svoj vnútorný hlas, pracovať s ním a vedome ho pretvárať, si vyžaduje čas, trpezlivosť a sebareflexiu. No odmenou je väčšia spokojnosť, pocit istoty a život, ktorý je v súlade s tým, kým skutočne ste a kam chcete ísť. Možno práve dnes stojí za to urobiť prvý krok k tomu, aby sa z vášho vnútorného komentátora stal váš najsilnejší spojenec.