Komedianta doma nepotrebujeme, počúvala Táňa Pauhofová. Za úspechmi hľadala uznanie od najbližších
Slovenská herecká špička, idol mnohých žien a tvár úspešných filmov. Tak vníma verejnosť Táňu Pauhofovú. Za bezchybnou fasádou úspešnej umelkyne sa však roky skrýval vnútorný boj s neistotou a prísnym rodinným nastavením, ktoré ju nútilo neustále dokazovať svoju cenu.
Táňa v nedávnom rozhovore pre Denník N odhalila, že jej pracovné nasadenie nebolo vždy hnané len vášňou k umeniu, ale skôr výchovou zameranou na výkon.
Hoci dnes patrí k najžiadanejším umelkyniam, jej cesta k herectvu nebola vydláždená podporou. V rodine, kde sa kládol dôraz na intelekt a hmatateľné výsledky, nebolo herectvo vnímané ako „seriózne“ povolanie. Postoj jej blízkych bol jasný: „Komedianta doma nepotrebujeme,“ ozývalo sa v jej okolí. Herectvo tak pre Táňu nebolo len splneným snom, ale v začiatkoch aj istým druhom tichej revolty.
Výchova k neustálemu rastu
Táňa spomína na detstvo ako na obdobie nekonečného „makania“. Akonáhle dosiahla jeden vrchol, rodičia jej hneď ukázali ďalší. „Bolo to také, že teraz si dostala cenu, tak nabudúce ju už nedostaneš a to znamená, že niekde zlyhávaš a musíš makať o to viac,“ opisuje atmosféru neustáleho tlaku. Táto dynamika v nej vyvolala rozpor – na jednej strane túžila po úspechu, na druhej sa desila momentu, kedy už nebude schopná dokazovať svoju výnimočnosť.
Boj o matkino prijatie a otcov humor
Hlavným motorom jej snaženia bola túžba získať uznanie od mamy. Herecké ocenenia pre ňu neboli otázkou ega, ale nádejou, že „aj moja mama pochopí, že robím niečo dobre v živote.“ Sebavedomiu nepomáhalo ani domáce prostredie, kde sa jej vzhľad stával terčom vtipov.
Otec ju s obľubou volal Mariangela (podľa neestetickej dcéry účtovníka Fantozziho). Hoci to Táňa s odstupom času vníma ako prejav otcovho špecifického a láskavého humoru, v citlivom veku ju to presvedčilo o tom, že nie je dosť pekná. „Vôbec som samu seba nevnímala ako peknú,“ priznáva otvorene.
Spojenec v tichom dome
Keď sa dom postupne vyľudnil, najväčšou oporou jej ostal starý otec. Zatiaľ čo iní odchádzali, oni dvaja ostali a viedli hlboké debaty, ktoré formovali jej dospelé „ja“. Práve pri ňom nachádzala priestor na dozrievanie a zvedavosť, ktorú tak veľmi potrebovala.
VŠMU sa pre ňu nakoniec stala bezpečným prístavom a únikom do sveta, kde mohla byť konečne sama sebou, bez nutnosti neustále plniť očakávania iných.
Video
Umenie sa nedá umlčať, vraví Táňa Pauhofová. Chcú zakázať určité témy? Tvorcovia sa nevzdajú, tlak vytvára protitlak
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.