13. prehliadka dizajnéra Černého ponúkla nekompromisnú módu. Skutočným triumfom bola aj sila komunity, ktorú nezastavil dážď, blato ani kliatba trinástky

Zobudenie sa do nedeľňajšieho rána – pár hodín predtým, ako sa mala konať prehliadka novej kolekcie českého autora Jana Černého a jeho eponymnej značky Jan Sociéte – prinášalo mnohé neblahé očakávania.

Hoci víkend odštartoval príjemným počasím a dokonca zubatými lúčmi slnka, nedeľňajšia predpoveď znela jasne – dážď kam až oko dovidí a koža pocíti. Trinásta autoská šou Honzu Černého mala pritom už mesiace dopredu jasný cieľ – vizuálne uhrančivý happening pod šírym nebom a v priestoroch, kam sa pozreli už tisíce ľudí, no na vlastné oči vlastne len málokto.

Černému s jeho tímom sa podarilo získať lokáciu priamo na barrandovských ateliéroch, pričom javiskom pre jeho najnovšiu kolekciu sa stali kulisy historického stredovekého mesta. Ako už naznačil na svojom Instagrame pred samotnou šou, točili tu filmári od Roberta Eggersa (a jeho ostatného hororu Nosferatu) či Nemec Tom Tykwer, ktorí do ponurých uličiek zasadil niekoľko scén zo svojho Parfému – príbeh vraha. Teraz to však bola móda a nezameniteľný rukopis jedného z najvýraznejších súčasných dizajnérov na českej aj slovenskej scéne.

Jan Černý, ktorý má na svedomí napríklad olympijské odevy do Paríža v roku 2024 či oficiálny odev Česka na tohtoročno EXPO v japonskej Osake, si Barrandov nevybral náhodou. Práve v jeho archívoch a funduse kostýmov sa totiž odvíjala niť inšpirácie a dialógu medzi dobovými artefaktmi a odevmi (respektíve ich replikami) a tvorivými kódmi zapísanými jasne do DNA značky Jan Société.

Závan minulosti bez pachu naftalínu

„Otvoril som fundus historických kostýmov Barrandov Studio a prijal som ho ako archív mojej značky, z ktorého vychádzam pri tvorbe novej kolekcie. Vtipne tak reagujem na stále omieľanú tému veľkých módnych domov a často bezduché opakovanie inšpirácie ich vlastným archívom,“ komentoval vo vyhlásení pre médiá dizajnér. Výsledok však nebol v žiadnom prípade nezávaňal naftalínom – typickou vôňou, aká udrie do nosa, keď otvoríte starobylú skriňu.

Černého streetwearová estetika dostala tentoraz osviežujúce detaily v podobe epolet na bomberových bundách kombinovaných s džínsami vo flared strihu (so zvonovými nohavicami), prestrihnutých rukávov na dlhých áčkových kabátoch, ktoré ostro kontrastovali s upnutými tričkami či skrátenými košeľami odhaľujúcimi pásy modelov.

Objavili sa tiež svetre s jemným logom, šortky alebo trblietavé tielka, ktoré akoby evokovali kovové siete pod brnením rytierov. Do dážďom zmáčaných a zablatených uličiek historického mestečka vykročili modelovia v delikátne strihaných a ušitých sakách/oblekoch zo zmesi vlny a hodvábu, pod ktorými bol opäť ako konštruktér podpísaný Černého dlhoročný spolupracovník, kamarát a slovenský dizajnér Boris Kráľ. To všetko korunované "rozprávkovými! a dobovými doplnkami zapožičanými priamo z filmárskych archívov.

Práca s kryštálmi, ktorá sa v minulosti objavila najprv na tričkách, mala už v ostatnej kolekcii z minulého roka výraznejšie zastúpenie – tentoraz ju Černý posunul ešte ďalej. Branding sa objavil ako kryštálová výšivka v bedernej oblasti džínsov a nohavíc, no nechýbal ani taký unikátny kúsok ako hodvábna vesta s červenozlatou aplikáciou z korálikov, ktorej zhotovenie trvalo viac ako sto hodín. A tiež genderová hra kontrastov – model v trenčkote s lesklým finišom, spod ktorého hravo a provokatívne vykúkala tylová sukňa. Väčšina materiálov, ktoré mohli diváci vidieť, bola vytvorená na objednávku v Japonsku – kde svoje kontakty rozvinul Černý ešte pred príchodom na EXPO.

Trinásta kolekcia absolventa ADO Zlín bola silným a výrazným prírastkom pre značku Jan Sociéte a humorne vlastne aj prídavkom do budovania jeho vlastného ateliérového archívu. Pri Černom niet pochýb o jeho talente, všestrannosti, ani schopnosti dokonale reagovať na zeitgeist a zároveň naň s humorom pomrkávať. Vôbec najsilnejším momentom nedeľňajšieho večera však nebola kolekcia ako taká, ale komunitná sila a schopnosť neuveriteľnej podpory, akej sa Jan Černý na scéne teší.

Aj napriek apokalyptickým mračnám, z ktorých neprestávali tiecť litre vody, ani s blatom a slamou lepiacimi sa na kožené čižmy kráčajúc smerom na lokáciu, ba ani v pochmúrnej atmosfére dušičkového dňa sa na barrandovskom kopci stretli stovky ľudí. Černého klientov, kamarátov, ľudí zo sveta umenia, šoubiznisu či skrátka len takých, ktorí milujú módu. Černý im už niekoľko rokov dáva dostatok dôvodov sledovať ho. A v prípade mnohých aj nasledovať. Je obdivuhodné, ak si módny autor dokáže vytvoriť takú loajálnu skupinu svojich verných. No o jednej veci niet pochýb. Právom.