Vďaka za to, čo dnes nosia ženy, jej patrí právom. Za kontakty s nacistami aj kritika: Chanel pozná každý, ale kto vlastne poznal Gabrielle?

Kultúrny svätostánok Victoria & Albert Museum v Londýne je povestný svojimi dychberúcimi módnymi retrospektívami. Na jeho pôde mohli už návštevníci vidieť emóciami nabitú výstavu Savage Beauty, ktorá predstavila tvorbu aj démonov Alexandra McQueena. Veľkolepá pocta ateliéru Dior bola opulentnou oslavou vízie muža, ktorý ženám po druhej svetovej vojne priniesol „new look“, ale aj jeho nasledovníkov a odkazu, ktorý sa s menom Dior dodnes spája.

Coco Chanel do ich spoločnosti právom patrí: podoba prezentácie tvorby a ženy, ktorá za ňou stála, sa však môže javiť v kontexte uvedených odľahčenejšia, striedmejšia. Priam sa žiada použiť slovo strohá. Je to však len prvý dojem, ktorý návštevníka múzea pri vstupe do priestorov expozície, ktorú prvýkrát predstavili v parížskej Palais Galliera, obklopí. Aj ten je volený veľmi premyslene.

Sloboda a rebélia kráčajú vedno

Prvým exponátom výstavy, ktorá sa nespolieha na slávne priezvisko, ale snaží sa objaviť ženu za ním, je hodvábna tuniková blúzka slonovinovej farby. Jej vznik sa datuje do roku 1916. Na pohľad pekný, no možno nie až taký zvláštny kus odevu, poviete si. Práve z nej však čerpali inšpiráciu aj tvorcovia celej výstavy. Vynára sa v nej podstata, čím dokázala Gabrielle „Coco“ Chanel vstúpiť do podoby dámskej módy tak nástojčivo, radikálne a navždy ju premenila.

Len pár rokov predtým, ako vytvorila tunikový model inšpirovaný rybármi v pobrežnom meste, sa ženy dennodenne navliekali do metrov látok. Šnurovali a definovali svoje figúry, snažili sa vyhovieť ideálu krásy, ktorý im ktosi nastavil a ktorý mnohé z nich sledovali s bázňou a oddanosťou, no iné len s pocitom bolestivého zmierenia pristali na podmienky hry.

Gabrielle k nim nepatrila. Hoci ako dieťa, v pomerne skorom veku sirota, vyrástla pod prísnou rukou mníšskeho rádu. Aj z tejto skúsenosti však nepochybne čerpala inšpiráciu, ktorá sa po druhej svetovej vojne pretavila do podoby odevov, jej milovanej čierno-bielej farebnosti a ktorá sa v záplave odevov jej mužských kolegov, veľkých couturierov ako Christian Dior, Cristobal Balenciaga či Hubert de Givenchy opäť vymykala tomu, čo sa od tvorcov módy očakávalo.

Prvý kontakt s dizajnom mala Gabrielle Chanel ako autorka klobúkov. Už v roku 1912 otvorila svoj prvý obchod a jej kreácie sa za pár mesiacov stali populárnymi. Obrázky modelov, ale aj Chanelovej pri práci sa ocitli v niekoľkých parížskych novinách, čím si začala budovať renomé. V čase, keď finančná nezávislosť žien bola stále takmer ilúziou a ich podnikanie v niektorých krajinách Európy absolútnou utópiou, sa Chanelovej podarilo vybudovať si silnú pozíciu aj značku. Treba jedným dychom dodať, že to bolo aj s pomocou vplyvných priateľov, či niekedy milencov. Medzi prvými bol aj Arthur Boy Chapel. Ale k tomu ešte neskôr…