Šaty zo zlata, klietka na hlave aj od(b)raz doby: Hanečka ponúkol psychiatriu

Práve Hanečkova prezentácia prilákala do priestorov Starej tržnice veľký počet divákov. V jeho prípade nikdy nejde len o šaty, každá prehliadka má nejaký nosný motív, tému, občas dokonca priam divadelnú výpravu. A presne toho sa diváci dočkali aj včera. Ale pekne postupne…

Prvý segment šou patril opätovnému spojeniu dizajnéra s kolegyňou Danou Vodou a išlo o spojenie jej autorských úpletov s Hanečkovými kreáciami v podobe tylových sukní, šiat či plášťov. Ako prezradil pre TV Pravda dizajnér, obaja sa pokúsili vzdať hold archaickej žene, žene strážkyni a opatrovateľke.

„Väčšinou sa klaňajú ľudia kráse hollywoodskych hviezd, alebo tým vílam a princeznám. My sme sa rozhodli inak,“ komentoval kolekciu, v ktorej niektoré kúsky pripomínali odevy starovekých kňažiek. Objavila sa inšpirácia tógami, nechýbali detaily zavinovania a vrstvenia, splývavú jemnosť materiálov striedala pevnosť a hrubosť pletenín, ktoré podľa Hanečku niekomu mohli pripomenúť dokonca tapisérie. „Ale sú príjemné na nosenie,“ zdôraznil na margo kolekcie nazvanej Insomnia, odprezentovanej s veľmi pomalou, miestami, bohužiaľ zbytočne rozvláčnou (ne)dynamikou.

Podobne ako minulý rok sa plynule z prvej prehliadky stala nová, celkom iná. A znovu, tak ako minulý rok, sa niektorí diváci zdvihli z miest a vybrali smerom k dverám na „fajč-pauzu“, keď si uvedomili, že sa kruhové mólo mení na scénu akejsi imaginárnej psychiatrickej kliniky s bizarnými postavami sestier v bielom.

Po entreé avizujúcom „podávanie medikamentov“ do priestorov móla začali postupne vchádzať jednotlivé modelky, Hanečka sa nezaprel, keď povolal svoje múzy a dlhoročné topmodelky ako Denisa Dvončová, Saša Gachulincová či Michaela Hlaváčková.

Pre TV Pravda prezradil, že kolekciu mal odloženú v šuflíku od roku 2001 a čakal na vhodný materiál, aby ju mohol stvárniť. Našiel ho až v podobe zlatej reflexnej matérie, z ktorej vznikali detaily na jednotlivých odevoch, ale aj celé solitéry – asymetrický model šiat, korzety, široká cípová sukňa, podprsenka či nohavice pozošívané z jednotlivých remeňov tejto metalickej „látky“.

„Je to materiál, ktorý pripomína plech. Naleštené zrkadlo zlaté. Človek v ňom môže zhliadnuť svoje pozitívne aj negatívne vlastnosti,“ komentoval Hanečka ešte pred uvedením kolekcie, ktorá dostala názov Au (ako Aurum – zlato).

Pre mňa osobne vo viac ako štyridsiatke modelov omnoho viac než „zlaté kúsky“ fungovali odevy s nositeľným potenciálom. Úvodný dlhý chanelovský kabát lemovaný zlatým prúžkom až po spodný okraj, sukňa z rovnakého materiálu či napríklad krátke vlnené šaty s odhalenými plecami a rozstrapkaným lemom boli chuťovkou.

Modely večerných šiat, v ktorých sa kombinovali (a zošívali) rôznofarebné metalické dezény alebo sa trblietavými výšivkami flitrov vpíjali do intenzívneho farebného odtieňu modrej farby, lahodili oku (a nepochybne aj objektívu).

Ak už mala prísť k slovu zlatá, fungovala v detailoch – napríklad ako motív naznačených popruhov zo zlatých remeňov na jednoduchých šatách v levanduľovej farbe či tenučký prúžok našívaný na tylový materiál, ktorý vo finálnom strihu a podobe vytváral nádherný a pritom jednoduchý ornament a opulentný dojem večernej kreácie.

Divákom počas večera mnohokrát prebehli po chrbte zimomriavky. Vizuálnych momentov a teátra na to bolo mnoho. Ale vybalansovať filozofický a umelecký rozmer odevu, emotívne posolstvo jej autorstva a toho, na čo móda slúži – na obliekanie ľudí – nie je vždy jednoduché. Hanečkova nová kolekcia ponúkla niekoľko nádherných kúskov, ale medzi štyrmi stenami jeho súkromnej kliniky sa na to posledné, teda obliekanie ľudí, občas pozabudlo.