Alexandra sa stala lepšou mamou vďaka bitiu
Bubnovanie je jedným z najstarších hudobných prejavov ľudstva – archeologické nálezy ukazujú, že jednoduché bubny existovali už pred tisíckami rokov. Domorodé kultúry používali bubny nielen ako hudobný nástroj, ale aj ako prostriedok spojenia so sebou samým v rámci meditácie cez rytmus, s komunitou pri synchronizácii tanca a spevu a s duchovnom počas liečenia či pri rôznych rituáloch. Dnes môže byť terapeutické bubnovanie odbremením od stresu, prostriedkom uvoľnenia napätia podobne ako meditácia a dychové cvičenia.
Neurológia rytmu - bubnovanie robí dobre, vyčistí hlavu.
"Dostával som spätnú väzbu od svojich žiakov, ako im bubnovanie robí dobre, vyčistí im hlavu, pretože zabudnú na problémy doma aj v práci. Bubnovanie totiž aktivuje celé telo aj myseľ. Zapája motoriku, zmysly a koncentráciu. Keď hrá každá končatina iný rytmus, mozog prepája obe hemisféry, človek musí zladiť obe ruky, skoncentrovať sa, a tým prirodzene upokojuje dušu,“ vysvetľuje Marek Gregor, profesionálny bubeník, kouč a riaditeľ WELLDRUM v Bratislave.
Video
Ako odbúrať stres hrou na bicie?
Vysielané 12.11.2025
Zdroj:
Katarína Ondrejovičová
Ide o formu akéhosi aktívneho mentálneho resetu. „Po pár minútach sa človek preladí z režimu stresu do prítomnosti. Je to ako meditácia v pohybe. Spája disciplínu, energiu aj emóciu,“ dodáva Gregor. „Keď ľudia spoločne bubnujú, stráca sa hierarchia. Odrazu sú si všetci rovní. Šéf, asistentka aj nový člen tímu,“ hovorí Daniel Buzinkay, bubeník skupiny PARA a spoluzakladateľ bubeníckej školy, o tunajších tímbuildingoch. Hudba podľa neho dokáže zrušiť bariéry, ktoré vo firmách často bránia otvorenej komunikácii. „Každý hrá svoj part, ale musí vnímať ostatných. Nie je dôležité, kto je lepší, ale kto počúva a dokáže udržať rytmus skupiny. V tom je veľká paralela aj s firemným svetom,“ konštatuje. Spoločné bubnovanie spája ľudí, rozvíja empatiu, pomáha uvoľniť napätie a posilňuje dôveru v tíme. Je to psychohygiena, ľudia si tu oddýchnu od bežných povinností a odchádzajú s čistou hlavou s iskričkami v očiach. Sú „preladení“.
Bubnovanie vyplavuje dopamín
Vedci zistili, že pravidelné bubnovanie stimuluje uvolňovanie endorfínov a dopamínu, čo podporuje radosť a pocit odmeny, zlepšuje synchronizáciu mozgových hemisfér a môže zvýšiť koordináciu, koncentráciu a kreativitu. „Hudba je z neurobiologického hľadiska fascinujúca téma. Je to dorozumievací prostriedok. Počas hudby máme aktivované rôzne mozgové štruktúry. Kľúčový je práve rytmus, a ten je esenciálny pre prežitie – rytmus materinského srdca je prvé, čo dieťa vníma v maternici. Rytmus našich krokov a náš tep odráža to, kým sme,“ hovorí neurobiologička MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD.
Podľa nej je fascinujúce, že hoci je u človeka vždy niektorá z mozgových hemisfér dominantná, pri bubnovaní sa zapájajú obe hemisféry rovnakým spôsobom. Je to koordinácia rôznych pohybov, ktoré musí mozog vyhodnocovať a spájať. „A potom je tu odmeňovací dopamínový systém. Dopamín sa vyplavuje, keď zažívame nové zážitky. Keď sme neustále na telefóne a skrolujeme, dodáva to akýsi instantný dopamín. Preto sa od neho ľudia stávajú závislí. Lenže hra na bicích je prirodzeným spôsobom vyplavovania dopamínu, je to cesta k prirodzenosti. Pri nej dospelí aj deti odložia mobily a počas celej bubnovacej lekcie na ne ani nepomyslia.“
Získavanie nových zručností posilňuje mentálnu odolnosť. Čeliť výzve v podobe odhodlania naučiť sa bubnovať je preto jedným z najlepších spôsobov, ako mozog udržať zdravý.
Lepší rodič vďaka bitiu – na bicích
Existujú ľudia, ktorí nemajú rytmus. Dá sa rytmu naučiť? „Poznáme zaužívané spojenie, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Z neurobiologického hľadiska je to hlúposť. My sa učíme stále. Je to o neuroplasticite nášho mozgu,“ pokračuje Dominika Fričová, ktorá sa venuje výskumu neurodegeneratívnych ochorení a psychologickej odolnosti. „Často niekto počuje: Ty nemáš sluch, nemáš rytmus, si stále mimo – a jednoducho sa s tým zmieri. Spája sa mu to s hanbou. Ale je to iba otázka času, ktorý človek musí venovať tomu, aby sa dostal na úroveň, akú má niekto iný danú do vienka možno prirodzene, od narodenia. Keď budeme mozog vystavovať rôznym výzvam, bude sa učiť nové veci. Aj počuť a vnímať rytmus.“
„Mal som tu chlapčeka s dyslexiou, ktorý sa chcel naučiť bubnovať pesničku od Nirvány. Postupne sa ju učil, a aby to dokázal hrať štyri a pol minúty v kuse, musel sa sústrediť. Jeho mama mi neskôr povedala, že po niekoľkých mesiacoch sa mu zlepšili aj známky z diktátov. Naučil sa totiž skoncentrovať sa,“ spomína si Marek Gregor. V tomto prípade možno bubnovanie vnímať ako terapeutické – môže byť vhodné aj pre ľudí s poruchou pozornosti. Na bubnovanie sem chodí aj 16-ročný autista Šimon. Napriek tomu, že autisti nemajú radi hlasné zvuky, vyhovujú im opakované pohyby, zvuky, rituály, prinášajú im pocit istoty, predvídateľnosti, reguláciu stresu. Je to podobné, ako keď si niekto pri strese podupkáva nohou.
„Hrám na bicích už viac ako dva roky, chodím sem raz do týždňa,“ hovorí Alexandra. „Bola som extrémne preťažená mama a spočiatku som iba hľadala niečo, čo pomôže môjmu synovi. Bola som často v stave, ako keď na počítači otvoríte priveľa okien a odrazu sa celý systém zasekne. Tu zažívam doslova defragmentáciu disku. Celý svet sa zastaví, ja bubnujem a myšlienky i zážitky sa začnú ukladať, hlava ich spracúva. Už sa necítim ako škrečok, ktorý donekonečna beží na kolotoči. A pre svojho syna som sa stala vzorom a inšpiráciou. Vďaka bitiu, ale na bicích, som sa stala lepším rodičom.“
Ako bubnovanie vplýva na mozog
- stimuluje uvoľňovanie endorfínov a dopamínu, čo podporuje radosť a pocit odmeny
- zlepšuje synchronizáciu mozgových hemisfér
- môže zvýšiť koordináciu, sústredenie a kreativitu
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
