Len 5 týždňov jednoduchého tréningu mozgu ochráni pred demenciou až na 20 rokov. Ako na to?
Účastníkov výskumu sledovali 20 rokov a výsledky hovoria jasnou rečou.
Ilustračné foto.
Demencia zahŕňa pokles myslenia a pamäti natoľko závažný, že zasahuje do každodenného života a samostatnosti. Odhaduje sa, že postihne 42 % dospelých starších ako 55 rokov v určitom období ich života. Na Slovensku trpí touto diagnózou asi 60-tisíc ľudí. Alzheimerova choroba predstavuje približne 60 – 80 % prípadov, zatiaľ čo vaskulárna demencia tvorí asi 5 – 10 %. Medzi ďalšie formy patrí demencia s Lewyho telieskami, frontotemporálna demencia alebo zmiešané typy.
Video
Táto závislosť znižuje účinnosť vysokoefektívej liečby sklerózy multiplex
Vysielané 30.6.2025
Zdroj:
Ivan Majerský
tv
Vedci sa roky veľmi intenzívne zaoberajú otázkou, ako demenciu odvrátiť, alebo aspoň znížiť jej riziko. Podľa nového výskumu niekoľko týždňov cieleného tréningu mozgu vo veku 65+ môže pomôcť chrániť myseľ pred demenciou až na 20 rokov.
Starší dospelí, ktorí sa zúčastnili krátkeho programu zameraného na zlepšenie rýchlosti spracovania vizuálnych informácií, mali o roky neskôr nižšiu pravdepodobnosť vzniku demencie.
Tréning, známy ako tréning rýchlosti spracovania informácií, učí ľudí rýchlo rozpoznávať vizuálne detaily na obrazovke počítača a zvládať čoraz zložitejšie úlohy v kratšom čase. Účastníci, ktorí absolvovali päť až šesť týždňov sedení spolu s posilňujúcimi (booster) tréningami jeden až tri roky po ich ukončení, vykazovali znížené riziko demencie vrátane Alzheimerovej choroby až o 20 rokov neskôr.
Zistenia boli publikované 9. februára v časopise Alzheimer's & Dementia: Translational Research and Clinical Interventions. Ide o prvú randomizovanú klinickú štúdiu, ktorá sledovala výskyt demencie počas dvoch desaťročí u starších dospelých po absolvovaní kognitívneho tréningu.
Účastníci boli súčasťou štúdie Advanced Cognitive Training for Independent and Vital Elderly (ACTIVE). V rokoch 1998 – 1999 výskumníci zaradili 2 802 dospelých a náhodne ich priradili do jednej z troch skupín kognitívneho tréningu alebo do kontrolnej skupiny bez tréningu.
Tri intervencie sa zameriavali na pamäť, usudzovanie (logické myslenie) alebo rýchlosť spracovania informácií. Účastníci tréningových skupín absolvovali až 10 sedení trvajúcich 60 – 75 minút počas piatich až šiestich týždňov. Približne polovica z nich bola navyše náhodne vybraná na absolvovanie až štyroch dodatočných posilňujúcich sedení po 11 a 35 mesiacoch od začiatku programu. Výsledky po 20 rokoch sledovania
„To, že posilnený tréning rýchlosti spracovania bol spojený s nižším rizikom demencie aj po dvoch desaťročiach, je pozoruhodné, pretože to naznačuje, že pomerne skromná nefarmakologická intervencia môže mať dlhodobé účinky,“ uviedla Marilyn Albert, hlavná autorka štúdie a riaditeľka Centra pre výskum Alzheimerovej choroby na Johns Hopkins Medicine. „Aj malé oddialenie nástupu demencie môže mať veľký dopad na verejné zdravie a pomôcť znížiť rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť.“ Albertová poznamenala, že je potrebný ďalší výskum na pochopenie biologických mechanizmov stojacich za týmito výsledkami a na vysvetlenie, prečo tréning pamäti a usudzovania nepriniesol rovnaké dlhodobé účinky.
Ako môže tréning rýchlosti chrániť mozog
Nové zistenia nadväzujú na predchádzajúce výsledky štúdie ACTIVE. Skoršie analýzy ukázali, že kognitívny tréning zlepšil každodenné myslenie až na päť rokov. Po 10 rokoch boli všetky tri typy tréningu spojené s lepším každodenným fungovaním. Účastníci, ktorí absolvovali tréning rýchlosti, mali po 10 rokoch o 29 % nižší výskyt demencie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Každé posilňujúce sedenie bolo spojené s ďalším znížením rizika.
Výskumníci sa domnievajú, že tréning rýchlosti bol obzvlášť účinný, pretože bol adaptívny. Program upravoval úroveň náročnosti podľa výkonu každého účastníka v daný deň. Tí, ktorí podávali lepší výkon, postupovali k náročnejším úlohám, zatiaľ čo tí, ktorí potrebovali viac času, pracovali pomalším tempom. Naopak, programy zamerané na pamäť a usudzovanie učili rovnaké stratégie všetkých účastníkov.
Tréning rýchlosti sa tiež opiera o implicitné učenie, ktoré funguje podobne ako budovanie zručnosti alebo návyku. Tréning pamäti a usudzovania závisí od explicitného učenia, ktoré zahŕňa vedomé osvojovanie si faktov a techník. Vedci vedia, že implicitné a explicitné učenie zapája odlišné mozgové systémy, a tento rozdiel môže pomôcť vysvetliť, prečo bol iba tréning rýchlosti v tejto analýze spojený s nižším rizikom demencie.
„Naše zistenia podporujú vývoj a zdokonaľovanie kognitívnych tréningových intervencií pre starších dospelých, najmä tých, ktoré sa zameriavajú na vizuálne spracovanie a schopnosť rozdelenej pozornosti,“ uviedol hlavný výskumník pracoviska George Rebok, vývinový psychológ zameraný na celoživotný vývin, ktorý vytvára komunitné programy pre zdravé starnutie a je emeritným profesorom duševného zdravia na Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health. „Je možné, že zaradenie tohto kognitívneho tréningu k intervenciám zameraným na zmenu životného štýlu by mohlo oddialiť nástup demencie, no to ešte treba preskúmať.“
Autori naznačujú, že tréning rýchlosti by mohol potenciálne dopĺňať ďalšie stratégie zdravého starnutia podporujúce mozgové prepojenia, hoci na potvrdenie je potrebný ďalší výskum. Medzi ďalšie správania spojené s nižším rizikom kognitívneho úpadku patrí udržiavanie zdravia srdca sledovaním krvného tlaku, hladiny cukru v krvi, cholesterolu a telesnej hmotnosti, ako aj pravidelná fyzická aktivita.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
