Znižuje riziko predčasnej smrti až o 17 percent. Jeden druh pohybu skutočne predĺži život
Nie množstvo pohybu, ale jeho rozmanitosť môže prispievať k dlhšiemu životu. Čo to znamená pre nás?
Dlhovekosť máme tak trochu aj vo vlastných rukách.
Pravidelné vykonávanie kombinácie rôznych druhov fyzickej aktivity môže byť najlepšie na predĺženie dĺžky života. Tieto súvislosti však nie sú lineárne, čo naznačuje možnú existenciu optimálneho prahu, uvádza výskum publikovaný v open access časopise BMJ Medicine.
Video
Trénerka seniorov Agnesa Kovačičová: Aký je najlepší cvik na chrbticu?
Vysielané 30.5.2024
Zistenia ukazujú, že nižšie riziko úmrtia je spojené skôr s rozmanitosťou aktivít než s jednoduchým zvyšovaním rovnakého druhu aktivity, a to bez ohľadu na celkové množstvo pohybu. Vedci však zdôrazňujú, že aktívny životný štýl je dôležitý sám o sebe.
„Celkovo tieto údaje podporujú myšlienku, že dlhodobé zapojenie sa do viacerých druhov fyzickej aktivity môže pomôcť predĺžiť dĺžku života,“ hovoria autori výskumu.
Hoci fyzická aktivita je dlhodobo spájaná s lepším fyzickým aj duševným zdravím a nižším rizikom úmrtia, dôkazy o možnom vplyve rôznych typov fyzickej aktivity sú menej jednoznačné, vysvetľujú výskumníci. Zároveň nie je jasné, či rozmanitosť prevyšuje význam celkového množstva pohybu.
Aby to preskúmali podrobnejšie, využili údaje z dvoch veľkých kohortových štúdií s opakovanými hodnoteniami fyzickej aktivity počas viac ako 30 rokov: Nurses' Health Study (121 700 ženských účastníčok) a Health Professionals Follow-Up Study (51 529 mužských účastníkov).
Účastníci v oboch skupinách uvádzali svoje osobné charakteristiky, zdravotnú anamnézu a informácie o životnom štýle pri zaradení do štúdie a následne každé dva roky prostredníctvom dotazníkov. V oboch skupinách sa od roku 1986 zaznamenávali informácie o chôdzi, kluse, behu, cyklistike (vrátane stacionárnych bicyklov), plávaní v bazéne, veslovaní alebo kalistenike, tenise a squashi alebo raketbale.
Neskôr pribudli otázky o silovom tréningu alebo odporových cvičeniach; cvičeniach s nižšou intenzitou, ako je joga, strečing a formovanie postavy; iných intenzívnych aktivitách, napríklad kosení trávnika; vonkajších prácach so strednou intenzitou, ako je údržba a záhradkárčenie; a ťažkých vonkajších prácach s vysokou intenzitou, ako je kopanie a sekanie.
Účastníkov sa tiež pýtali, koľko poschodí po schodoch denne vyšli, pričom sa predpokladalo, že výstup na jedno poschodie trvá 8 sekúnd.
Analýza celkovej úrovne fyzickej aktivity vychádzala zo 111 467 účastníkov: 70 725 z Nurses' Health Study a 40 742 z Health Professionals Follow-Up Study. Analýza rozmanitosti fyzickej aktivity zahŕňala 111 373 účastníkov: 70 725 žien a 40 648 mužov.
Výskumníci vypočítali MET skóre pre každú fyzickú aktivitu vynásobením priemerného času (v hodinách za týždeň), ktorý jej účastníci venovali, jej hodnotou MET. MET vyjadruje, o koľko viac energie sa pri danej aktivite spotrebuje v porovnaní s pokojovým stavom.
Maximálny počet jednotlivých fyzických aktivít bol 11 v Nurses' Health Study a 13 v Health Professionals Follow-Up Study. Chôdza bola najčastejším typom voľnočasovej fyzickej aktivity v oboch skupinách; muži mali väčšiu tendenciu k behu a klusu než ženy.
Účastníci s vyššou celkovou úrovňou fyzickej aktivity mali menšiu pravdepodobnosť výskytu zdravotných rizikových faktorov vrátane fajčenia, vysokého krvného tlaku a vysokého cholesterolu. Zároveň mali nižšiu telesnú hmotnosť (nižšie BMI), častejšie konzumovali alkohol, zdravo sa stravovali, boli viac sociálne integrovaní a zapájali sa do širšieho spektra fyzických aktivít.
Počas sledovania trvajúceho viac ako 30 rokov zomrelo 38 847 ľudí, z toho 9 901 na kardiovaskulárne ochorenia, 10 719 na rakovinu a 3 159 na respiračné ochorenia.
Celková fyzická aktivita a väčšina jednotlivých typov fyzickej aktivity, s výnimkou plávania, boli spojené s nižším rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny. Tieto súvislosti však neboli lineárne a účinok celkovej fyzickej aktivity sa po dosiahnutí 20 MET hodín týždenne ustálil, čo podľa vedcov naznačuje možnú existenciu optimálneho prahu.
Chôdza bola spojená s najnižším rizikom úmrtia – o 17 % nižším u tých, ktorí chodili najviac, v porovnaní s tými, ktorí chodili najmenej, zatiaľ čo chôdza po schodoch bola spojená s 10 % nižším rizikom.
Zistené súvislosti pri ostatných typoch fyzickej aktivity (najmenej vs. najviac) boli nasledovné: tenis, squash alebo raketbal – o 15 % nižšie riziko; veslovanie alebo kalistenika – o 14 % nižšie riziko; silový alebo odporový tréning – o 13 % nižšie riziko; beh – o 13 % nižšie riziko; klus – o 11 % nižšie riziko; a cyklistika – o 4 % nižšie riziko.
Väčšia rozmanitosť fyzickej aktivity bola spojená s nižším rizikom úmrtia. Po zohľadnení množstva pohybu bola účasť na najširšom spektre fyzických aktivít spojená s o 19 % nižším rizikom úmrtia zo všetkých príčin a s o 13–41 % nižším rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu, respiračné ochorenia a iné príčiny.
Ide o observačnú štúdiu, a preto z nej nemožno vyvodiť jednoznačné závery o príčinnej súvislosti. Výskumníci zároveň upozorňujú na viaceré obmedzenia. Napríklad údaje o fyzickej aktivite boli založené na sebahodnotení, nie na objektívnych meraniach.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
