Mužská plodnosť má svoj „deadline“. Vedci odhalili, kedy sa spermie začínajú kaziť
Dlhé roky sa verilo, že plodnosť sa týka najmä žien, no nové vedecké dôkazy ukazujú, že ani muži nie sú výnimkou. S pribúdajúcim vekom sa ich spermie menia.
Ako muži starnú, starnú aj ich spermie, a to nielen v množstve, ale aj v kvalite. Najnovšie výskumy prinášajú nové poznatky o tom, kedy a ako tento úpadok začína a čo znamená pre plodnosť aj zdravie potomkov.
Dlhé roky bolo známe, že mužská plodnosť s vekom klesá, síce oveľa pomalšie než u žien, ale predsa. Nové štúdie však ukazujú, že merateľné zhoršenie začína skôr a má väčšie genetické dôsledky, než sa predpokladalo.
Ženy, máte dostatok zdravých vajíčok? Ako to zistiť?
Vo videu problematiku vysvetľuje gynekologička MUDr. Ivana Francová a v druhej časti svoj príbeh rozpráva pacientka Kristína. Mala problém s plodnosťou a "zázračne" otehotnela.
Meta-analýza napríklad zistila, že objem ejakulátu a celkový počet spermií sa začína znižovať približne po 35. roku života, zatiaľ čo pohyblivosť spermií (schopnosť pohybu) a integrita chromatínu (HDS) vykazujú pokles už po tridsiatke.
Ďalšia rozsiahla štúdia dospela k záveru, že od približne 40. roku majú muži výrazne horšiu pohyblivosť spermií a častejšie sa u nich objavujú abnormálne tvary spermií.
Neexistuje teda presný „magický vek“, v ktorom spermie zrazu prestanú fungovať, no dôkazy naznačujú, že po polovici tridsiatky a najmä po štyridsiatke sa zmeny stávajú výraznejšími.
Čo sa vlastne zhoršuje?
Niekoľko hlavných ukazovateľov kvality spermií sa s vekom zreteľne mení:
- Počet a objem: S pribúdajúcim vekom sa množstvo ejakulátu a celkový počet spermií znižuje.
- Pohyblivosť a tvar: Starší muži majú nižší podiel spermií so správnym tvarom a menej takých, ktoré sa dokážu efektívne pohybovať.
- Poškodenie DNA a fragmentácia: Najvýraznejším znakom „starnutia“ spermií je zvýšený index fragmentácie DNA (DFI) a abnormálna štruktúra chromatínu. Jedna prehľadová štúdia ukázala, že muži nad 45 rokov mali hodnoty DFI približne dvojnásobné oproti mužom mladším ako 30 rokov.
- Genetické mutácie a tzv. „sebecké spermie“: Najnovší výskum dokazuje, že spermie starších mužov hromadia nové mutácie (tzv. de novo), a ešte zaujímavejšie – niektoré zmutované klony získavajú v semenníkoch selektívnu výhodu. Tento jav vedci nazývajú „sebecké spermatogónie“.
Zlom nastáva okolo 40. až 43. roku života
Výskum publikovaný v časopise Nature ukázal, že u mužov v raných tridsiatych rokoch nieslo približne 2 % spermií mutácie spôsobujúce ochorenia. Vo veku 43 – 58 rokov tento podiel stúpol na 3 – 5 %, a u sedemdesiatnikov dosiahol približne 4,5 %.
To naznačuje, že zhoršovanie kvality spermií nie je lineárne. Zrýchľuje sa približne od prvej polovice štyridsiatky. Vedci to vysvetľujú hromadením chýb pri delení buniek a expanziou klonov s mutovanými prekurzormi spermií.
Ako sa to prejavuje?
- Plodnosť: Nižší počet spermií, znížená pohyblivosť a poškodená DNA vedú k dlhšiemu času potrebnému na počatie, nižšej úspešnosti pri asistovanej reprodukcii a k zvýšenému riziku potratu.
- Zdravie potomkov: Zvýšené množstvo mutácií má významné dôsledky, pretože niektoré z nich sú spojené s vyšším rizikom vývojových porúch (napr. autizmus, schizofrénia či zriedkavé genetické syndrómy) a dedičných ochorení.
Čo to znamená v praxi?
Muži, ktorí plánujú otcovstvo vo vyššom veku, by si mali uvedomiť, že hoci plodnosť neklesá náhle, pravdepodobnosť mierneho zhoršenia kvality spermií a genetických rizík sa od 40. roku zvyšuje.
Pri problémoch s počatím by sa mal do úvahy brať aj vek muža, nielen ženy.
Absolútne riziko pre jedno dieťa zostáva síce nízke, no relatívne riziko je dobre zdokumentované. Viac fragmentovanej DNA, viac mutácií a jemnejšie genetické riziká.
V budúcnosti sa očakáva rozvoj detailnejšieho genetického skríningu, lepšie pochopenie dynamiky mutácií či rozšírenie možností uchovávania spermií (napr. zamrazenie v mladšom veku).
Muži často počúvajú, že na rozdiel od žien nemajú „biologické hodiny“. Ak to nie je tikajúci budík, potom aspoň pomaly sa odvíjajúci mechanizmus. Kvalita spermií sa zhoršuje postupne počas desaťročí. Objem a počet klesajú, pohyblivosť sa znižuje, poškodenie DNA rastie a mutácie sa hromadia.
Najvýraznejší zlom nastáva približne v raných štyridsiatych rokoch.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.