Máte svoje cievy pod kontrolou? Na toto sa zamerajte, aby zostali zdravé

Aký má homocysteín vplyv na naše zdravie?

Homocysteín je nenápadná aminokyselina, ktorá vzniká počas metabolických procesov v našom tele. Za normálnych okolností pre nás nepredstavuje žiadny problém. Riziko vzniká vo chvíli, keď je jeho hladina príliš vysoká. Najčastejšie sa spája s ochoreniami srdca a ciev, pretože prispieva k ateroskleróze, teda ku kôrnateniu ciev. Dnes už ale vieme, že jeho vplyv je širší. Dáva sa do súvislosti aj s neurodegeneratívnymi ochoreniami, napríklad Alzheimerovou chorobou, s vyšším rizikom tvorby krvných zrazenín a dokonca aj s komplikáciami počas tehotenstva.

Akým spôsobom ničí cievy?

Zvýšený homocysteín poškodzuje vnútornú výstelku ciev – spôsobuje zápal, zvyšuje oxidačný stres a cievy zužuje. Okrem toho podporuje aj zhlukovanie krvných doštičiek, zvyšuje zrážavosť krvi a tým aj riziko upchatia ciev. Veľmi významná je v celom procese aj genetická predispozícia, takzvaná mutácia MTHFR. Niektorí ľudia horšie metabolizujú vitamíny, minerály a bielkoviny. Malé množstvo enzýmov následne zvýši hladinu homocysteínu a tým podporí vznik zápalu.

Aký je vzťah medzi cholesterolom a homocysteínom?

Cholesterol a homocysteín sú látky, ktoré môžu poškodzovať cievy a zvyšovať riziko srdcovo-cievnych ochorení, a preto sú často spájané ako spolupôsobiace rizikové faktory. Zvýšený homocysteín poškodzuje vnútornú výstelku ciev, čo v kombinácii s vysokým cholesterolom uľahčuje usadzovanie plakov a rozvoj aterosklerózy. Spoločné pôsobenie cholesterolu a vysokej hladiny homocysteínu je častou príčinou vzniku vážnych srdcovo-cievnych ochorení.

Čo môžeme urobiť pre svoje zdravie, ak sa potvrdí zvýšená hodnota homocysteínu v krvi?

Vyššia hladina homocysteínu môže vzniknúť napríklad pri jednostranných diétach s vysokým obsahom živočíšnych bielkovín, ktoré sú dnes veľmi populárne, pretože telo nedokáže odbúrať nadbytočný homocysteín bez dostatočného množstva vitamínov skupiny B. Základom je preto úprava stravy – pridať viac listovej zeleniny, strukovín, celozrnných produktov, rýb a vajec. Teda potraviny, ktoré sú bohaté na vitamíny B6, B12 a kyselinu listovú. Prípadne doplniť vitamíny aj vo forme výživových doplnkov. Dôležitý je aj životný štýl – nefajčiť, obmedziť alkohol, viac sa hýbať. Po niekoľkých mesiacoch sa potom oplatí hladinu homocysteínu premerať, aby ste videli, či opatrenia zafungovali.

Pri hladinách cholesterolu platí pravidlo „zlatej strednej cesty“. Nemal by byť ani príliš vysoký, ani príliš nízky. Môžete to vysvetliť?

Cholesterol nemá byť strašiak, pre telo je totiž dôležitý. Je významnou súčasťou bunkových membrán, zabezpečuje ich pevnosť, pružnosť a priepustnosť. Podporuje izoláciu nervových vlákien, čím zlepšuje rýchlosť nervového prenosu a pozitívne ovplyvňuje pamäť a učenie. Je základnou stavebnou látkou pre hormóny, ako sú estrogén, testosterón a kortizol, ktoré potrebujeme pre rast, vývoj a imunitu. Prispieva k tvorbe žlčových kyselín pre trávenie tukov a je nevyhnutný aj pre syntézu vitamínu D, ktorý podporuje zdravie kostí a imunitného systému.

Prečo je dôležité poznať svoju aktuálnu hodnotu cholesterolu?

Nerovnováha cholesterolu môže viesť k zdravotným problémom. Nezabúdajte, že vždy musíte rozlišovať medzi „dobrým“ a „zlým“, nepozerajte sa len na celkové číslo. Vysoké hladiny „zlého“ LDL cholesterolu môžu prispievať k tvorbe plakov v cievach, čo zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, ako sú infarkt a mŕtvica. Naopak, dostatočné množstvo „dobrého“ HDL cholesterolu pomáha odstraňovať prebytočný cholesterol z krvi, čím chráni srdce. Pravidelné sledovanie hladín cholesterolu umožňuje včas identifikovať potenciálne riziká a prijať opatrenia na ich zmiernenie prostredníctvom úpravy stravy, životného štýlu alebo liečby.

Ako posunúť hodnoty cholesterolu do zdravého rozmedzia zmenou životného štýlu?

Úprava stravovania zahŕňa zníženie príjmu nasýtených tukov, nahradenie masla a masti rastlinnými olejmi, zvýšenie konzumácie rozpustnej vlákniny z ovocia, zo zeleniny, z celozrnných produktov a zo strukovín, konzumáciu rýb bohatých na omega-3 mastné kyseliny a pravidelnú fyzickú aktivitu.

Dôležité je tiež udržiavať zdravú telesnú hmotnosť, nefajčiť a obmedziť alkohol. Ak sa po troch mesiacoch naozaj poctivej diéty výsledky nezlepšia, môže hrať dôležitú úlohu aj genetika a vtedy je najvhodnejšie riadiť sa odporúčaniami špecialistu. Nastavenie liečby je veľmi dôležité u osôb s vysokým a veľmi vysokým srdcovocievnym rizikom.

Môže dať hodnota homocysteínu a oxidačného stresu komplexnejší obraz srdcovocievneho rizika než samotného cholesterolu?

Oba parametre nám veľa prezrádzajú o zdravotnom stave. Zvýšené hladiny homocysteínu môžu naznačovať zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení. Oxidačný stres, na druhej strane, je nerovnováha medzi tvorbou voľných radikálov a schopnosťou organizmu ich neutralizovať. Spoločne tieto faktory môžu poskytnúť komplexnejší obraz o riziku srdcovo-cievnych ochorení, pretože zohľadňujú aj zápalové procesy a poškodenie buniek, a to hodnota samotného cholesterolu nemusí odhaliť.

Ako homocysteín súvisí s oxidačným stresom? A kedy je vhodné toto rozšírené vyšetrenie?

Vyššia hladina homocysteínu napovedá, že telo trpí oxidačným stresom. Takisto môže znamenať, že nám chýbajú dôležité vitamíny skupiny B a hrozia srdcovo-cievne choroby. Rozšírené vyšetrenie je ale vhodné nielen pre ľudí, ktorí majú zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení, ale pre všetkých, ktorí chcú lepšie pochopiť svoje zdravotné riziká v súvislosti s oxidačným stresom. Je ich totiž viac, ako by ste čakali.

Nerovnováha cholesterolu môže viesť k zdravotným problémom. Nezabúdajte, že vždy musíte rozlišovať medzi ‚dobrým‘ a ‚zlým,‘ nepozerajte sa len celkové číslo.

Čo presne je ten oxidačný stres?

Voľné radikály sú nestabilné molekuly, ktoré sa prirodzene tvoria v našom tele. Ich množstvo môže narastať v dôsledku faktorov ako znečistené prostredie, stres, nevhodná strava, sedavý životný štýl a nedostatok spánku. Keď ich je priveľa, môžu poškodzovať bunky, čo vedie k vážnym ochoreniam a predčasnému starnutiu. Antioxidanty sú našou obranou proti týmto škodlivým molekulám. Oxidačný stres nastáva, keď voľné radikály prevládajú nad antioxidantmi.

Ako sa môže prejavovať?

Tento stav môže spôsobiť vážne zdravotné problémy a urýchliť starnutie. Môže sa prejavovať únavou, kožnými problémami, slabšou imunitnou odpoveďou a zvýšenou náchylnosťou na infekcie. Prispieva k rozvoju chronických srdcovo-cievnych komplikácií, prediabetických stavov a môže narušiť hormonálnu rovnováhu. Voľné radikály môžu mať negatívny vplyv na plodnosť žien, u mužov ovplyvniť kvalitu spermií. Okrem toho zohráva negatívnu úlohu aj pri vzniku onkologických ochorení. U mnohých ľudí je spojený s vysokým krvným tlakom, oslabenou imunitou, metabolickým syndrómom a zvýšenou hladinou cholesterolu.

Môže poškodzovať naše bunky, aj keď výsledky z preventívnej prehliadky sú v norme?

Áno, oxidačný stres môže poškodzovať bunky aj v prípade, že výsledky z preventívnej prehliadky sú v norme, pretože tieto testy nemusia vždy zachytiť začínajúce procesy poškodenia.

Ako sa meria oxidačný stres?

Oxidačný stres sa meria sledovaním deviatich dôležitých parametrov, ktoré zahŕňajú hladiny vitamínov, minerálov a zápalových markerov. Ak by som mala vybrať tri prioritné faktory, zvolila by som koenzým Q10, homocysteín a vysoko senzitívny C-reaktívny proteín (hsCRP), pretože poskytujú dôležité informácie o antioxidačnej schopnosti organizmu, riziku srdcovo-cievnych ochorení a zápalových procesoch. Pridala by som aj vitamín D, ktorý súvisí s imunitou.

Mal by sa oxidačný stres monitorovať dlhodobo? Je lepšie sledovať trendy ako absolútne hodnoty?

Áno, monitorovanie oxidačného stresu dlhodobo môže byť prospešné, najmä pre ľudí s vysokým rizikom chronických ochorení. Sledovanie trendov môže poskytuje lepší prehľad o tom, ako sa stav mení v čase a pomáha pri úprave životného štýlu alebo liečby.

Jedna vec je odmerať jednotlivé markery, druhá správne ich interpretovať. O čom nás informuje každý z nich?

Každý z markerov nám poskytuje dôležité informácie o našom zdraví. Koenzým Q10 je silný antioxidant, ktorý pomáha pri tvorbe energie v bunkách a má protizápalové účinky, čo je dôležité pre prevenciu srdcovo-cievnych ochorení. Zvýšené hladiny homocysteínu môžu signalizovať riziko týchto problémov. Vysoko senzitívny C-reaktívny proteín (hsCRP) poukazuje na chronický zápal zároveň je indikátorom rizika aterosklerózy. Zinok, meď a selén pomáhajú pri tvorbe antioxidačných enzýmov a chránia bunky pred ich poškodením. Vitamíny A, D a E majú rôzne úlohy, od podpory zraku a zdravia kostí po ochranu bunkových membrán pred voľnými radikálmi.

S ktorým „zlými“ hodnotami si dokážeme poradiť sami?

Niektoré hodnoty, ako napríklad nízke hladiny vitamínu D, môžeme zlepšiť vystavením sa slnku alebo doplnkami výživy. Úprava stravy môže pomôcť zvýšiť hladiny antioxidantov, ako sú vitamíny A, C a E. Ale ak sú hodnoty homocysteínu alebo hsCRP výrazne zvýšené, je dôležité konzultovať tieto výsledky s lekárom, pretože môžu naznačovať vážnejšie zdravotné problémy, ktoré vyžadujú odbornú pomoc.