Hrozba mozgovej príhody číha tam, kde by ste ju nečakali. Nové štúdie odhaľujú prekvapivé riziká, ktoré ohrozujú váš mozog, aj keď ste mladí

Náhla cievna mozgová príhoda, skrátene CMP, je čoraz častejším strašiakom a jej prípady pribúdajú alarmujúcim tempom. Hoci už dlho vieme o rizikách ako vysoký krvný tlak či cholesterol, v poslednom čase sa na zoznam pridávajú aj faktory, ktoré nevieme úplne ovplyvniť, no pritom sa nám dostávajú doslova pod kožu. Vedci teraz bijú na poplach pre znečistenie ovzdušia, najmä pre mikroskopické tuhé častice, ktoré spolu s oxidmi dusíka, ozónom či oxidom uhoľnatým, dokážu preniknúť hlboko do nášho tela.

Tieto neviditeľné hrozby v našom prostredí spúšťajú v tele zápal, poškodzujú cievy, menia krvný tlak a narúšajú zrážanlivosť krvi. V konečnom dôsledku to všetko vedie k poškodeniu ochrannej bariéry mozgu, rozvoju kôrnatenia tepien a tvorbe krvných zrazenín, čo vyústi do mozgovej príhody. Ukazuje sa, že dokonca aj nízke úrovne znečistenia môžu mať obrovský vplyv na zdravie mozgu, a to najmä u mladších ľudí a žien. Je čas pozrieť sa na tieto skryté nebezpečenstvá bližšie a zistiť, ako sa chrániť.

Nové riziká mozgovej príhody

Už dlho vieme, že to, čo dýchame, ovplyvňuje naše pľúca, no najnovšie výskumy ukazujú, že znečistené ovzdušie je jedným z najväčších hriechov proti nášmu mozgu. Analýza publikovaná v prestížnom časopise The Lancet Neurology potvrdila šokujúce zistenie: až 84 % všetkých globálnych cievnych mozgových príhod v roku 2021 súviselo s 23 ovplyvniteľnými rizikovými faktormi, a znečistenie ovzdušia, vrátane jemných častíc PM2.5 a výparov z domácností, v tom hralo kľúčovú úlohu.

Táto prelomová štúdia po prvýkrát jasne ukázala, že znečistenie vzduchu mikroskopickými časticami (PM2.5) predstavuje pre subarachnoidálne krvácanie – teda špecifický typ mozgovej príhody – rovnako vážne riziko ako fajčenie. Len si predstavte, že celých 14 % úmrtí a zdravotných následkov pri tomto type CMP sa dá pripísať práve vplyvu týchto neviditeľných častíc.

Čo je na tom najalarmujúcejšie, je fakt, že až 94 % celosvetovej populácie je stále vystavených koncentráciám jemných častíc, ktoré prekračujú odporúčané limity Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). To znamená, že väčšina z nás dýcha vzduch, ktorý nám pomaly, ale isto, škodí.

A smutná pravda je, že ani na Slovensku na tom nie sme lepšie. Podľa dát Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) z minulého roka, napriek miernemu zlepšovaniu kvality ovzdušia, stále patríme medzi krajiny Európskej únie s najvyšším znečistením pevnými časticami. V roku 2020 bola priemerná koncentrácia PM2.5 na Slovensku až 15,5 μg/m³, čo nás posúva na nepekné štvrté miesto v EÚ, hneď za Poľskom, Bulharskom a Chorvátskom. Európsky priemer bol pritom nižší, 13,5 μg/m³.

Zvlášť znepokojujúce je zistenie, že až 82 % tohto znečistenia pochádza priamo z našich domácností. Hlavným vinníkom je vykurovanie tuhým palivom, ako je drevo, štiepka či pelety, ktoré sa používa v mnohých domoch. Tento problém je obzvlášť vypuklý napríklad v Žilinskom kraji, kde až 43 % domácností stále využíva kotly na tuhé palivo. Je jasné, že to, čo sa deje v našich komínoch, má priamy vplyv na naše zdravie a riziko mozgovej príhody.

Ako klimatické zmeny útočia na náš mozog

Okrem znečisteného ovzdušia máme aj ďalšieho nepriateľa – stále častejšie a intenzívnejšie horúčavy. Aj tu sú štatistiky neúprosné. Podľa tej istej štúdie v The Lancet Neurology sa globálna záťaž cievnych mozgových príhod, ktorá súvisela s vysokými teplotami, medzi rokmi 1990 a 2021 zvýšila o závratných 72 %. To jasne svedčí o tom, že klimatické zmeny majú čoraz väčší a priamejší vplyv na zdravie nášho mozgu a ciev.

Iný výskum, publikovaný v časopise JAMA Network Open, zistil, že riziko mozgovej príhody sa takmer zdvojnásobilo, keď sa teploty pohybovali okolo 33 °C, v porovnaní s miernymi 12 °C. Mechanizmus je jednoduchý, no zákerný: v horúčavách sa ľahšie dehydrujeme, naša krv hustne a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nebezpečných krvných zrazenín.

Vysoké teploty tiež môžu narušiť citlivé centrá v našom mozgu, ktoré regulujú telesnú teplotu, hlavne hypotalamus. To vedie k preťaženiu organizmu, zápalom a môže to dokonca narušiť usadeniny v cievach, čím sa spúšťa mozgová porážka. Riziko je obzvlášť vysoké u mladších dospelých, žien a ľudí, ktorí nemajú možnosť ochladiť sa.

Na Slovensku sa teploty v dôsledku klimatických zmien zvyšujú približne o jeden stupeň za posledných sto rokov. Zároveň zažívame viac takzvaných tropických dní, keď je udržanie správnej hydratácie tela oveľa náročnejšie a hrozba mozgovej mŕtvice rastie.

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií u nás cievna mozgová príhoda ročne postihne viac ako 11-tisíc ľudí, pričom takmer 9-tisíc z nich je ischemických, čo znamená, že príčinou je zrazenina blokujúca cievu. S rastúcimi teplotami a znečistením ovzdušia sa dá očakávať, že štatistiky mozgových mŕtvic budú stúpať – a to aj u mladých, aktívnych ľudí, ktorí už dnes tvoria približne každú desiatu obeť.

Odborníci u nás už teraz upozorňujú na nárast prípadov CMP u ľudí vo veku okolo 40 rokov. „Hoci najviac našich pacientov je v seniorskej vekovej skupine, nie je nezvyčajné, že cievna mozgová príhoda postihne aj mladého človeka. Nárast počtu mladých pacientov pozorujeme od pandémie koronavírusu,“ hovorí MUDr. Jarmila Petrovičová, FBLR lekárka zo Špecializovanej nemocnice Vitalita v Lehniciach.

Návrat do života po mŕtvici

Cievna mozgová príhoda je mimoriadne vážny stav, ktorý od základov ovplyvňuje život. Dochádza pri nej k poškodeniu mozgu, čo môže viesť k strate reči, pohybu, pamäti či schopnosti porozumieť. Neberie len zdravie, ale aj samostatnosť a vyhliadky do budúcnosti. Našťastie, moderná lekárska veda a hlavne následná odborná rehabilitácia ponúkajú dostatok možností, ako sa aj po mŕtvici postaviť na vlastné nohy a vrátiť sa čo najviac do plnohodnotného života.

Pri súčasných možnostiach starostlivosti je možné stratené funkcie mozgu a tela postupne vrátiť späť, a často dokonca na úroveň, akú mal pacient pred príhodou. Najdôležitejší je však čas – platí tu pravidlo „čím skôr, tým lepšie“.

„Pacient je bezprostredne po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní. O ďalšie doliečovanie musí pacient, resp. jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie. Ideálne čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu ihneď mohlo začať s rehabilitáciou. Platí, že čím včasnejšie sa rehabilitácia poskytne, tým lepšie sú jej výsledky,“ vysvetľuje MUDr. Marianna Hodosy, primárka zo špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach.

Začať s rehabilitáciou čo najskôr sa oplatí aj z praktických dôvodov. S úhradou nákladov na liečbu musí súhlasiť vaša zdravotná poisťovňa, a schvaľovací proces môže trvať aj 2 – 3 týždne. Preto je ideálne začať s vybavovaním už tri dni po mozgovej príhode, aby nedošlo k zbytočnému premeškávaniu drahocenného času.

Navyše, dôležité je vedieť, že každá zdravotná poisťovňa má iné lehoty, dokedy môžu pacienti využiť ústavnú liečebnú rehabilitáciu. „Lehotu, dokedy môžu pacienti využiť ústavnú liečebnú rehabilitáciu, si určuje každá poisťovňa sama a každá poisťovňa ju má inú, preto sa treba informovať v tej svojej. Na ilustráciu – v jednej zdravotnej poisťovni to môže byť až päť rokov po CMP, v inej len tri mesiace od príhody,“ upresňuje primárka Hodosy. Preto je kľúčové včas sa informovať a nepodceniť administratívne kroky.

Tímová práca pre optimálne uzdravenie

Málokedy sa stane, že cievna mozgová príhoda postihne len jeden telesný systém. Jej následky sú často komplexné a dotýkajú sa viacerých oblastí. Preto je úspešná rehabilitácia obvykle záležitosťou celého tímu odborníkov z rôznych oblastí medicíny. Spolupráca je tu absolútne kľúčová.

„V závislosti od miesta a rozsahu poškodenia mozgu v dôsledku náhlej CMP môže mať pacient problémy s ochabnutím polovice tela, prehĺtaním, rečou, poruchami kognitívnych schopností, ale napríklad aj depresiu a podobne,“ konštatuje Annamária Szevecsek, psychologička zo špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach. Preto je nevyhnutné, aby sa na starostlivosti podieľali rôzni špecialisti.

Dobrým základom je tím, v ktorom nechýba neurológ, lekár FBLR (fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia), fyzioterapeut, logopéd a psychológ. V ideálnom prípade by ho mal doplniť aj ergoterapeut, ktorý pomáha pacientom znova sa učiť každodenné činnosti, a možnosť využitia roboticky asistovanej rehabilitácie.

Roboticky asistovaná rehabilitácia predstavuje modernú pomoc, ktorá dokáže ešte viac motivovať pacientov k pravidelnému cvičeniu a aktívnemu zapájaniu sa do terapie. Vďaka viditeľnému pokroku a technickej podpore tak majú pacienti väčšiu chuť nevzdávať sa a veriť v postupné obnovovanie stratených funkcií a zlepšenie svojho stavu. Je to komplexný prístup, ktorý dáva nádej na plnohodnotný život aj po tak vážnej udalosti, akou je mozgová príhoda.