Tento výskum ukážte svojim šéfom: Štvordňový pracovný týždeň vedie k zdravším a spokojnejším zamestnancom
Zamestnanci to vedia už dávno, teraz majú na svojej strane aj vedu. Skrátenie pracovného týždňa o jeden deň spôsobí, že pracovníci sú zdravší a spokojnejší.
Zamestnanci, ktorí pracovali len 4 dni, boli spokojnejší a zdravší.
Nová medzinárodná štúdia zistila, že štvordňový pracovný týždeň bez zníženia mzdy výrazne zlepšil pohodu zamestnancov, vrátane nižšej miery vyhorenia, lepšieho duševného zdravia a vyššej spokojnosti s prácou. Výskum vedcov z Boston College bol publikovaný v časopise Nature Human Behaviour.
Video
IDE O PENIAZE - Fenomén finfluencerov
Sľubujú rýchle zbohatnutie, investičné tipy na mieru a zjednodušený pohľad na komplikovaný svet financií. Ich dosah na mladú generáciu je obrovský: takmer polovica Gen Z, teda mladých ľudí od 18 do 25 rokov, rieši svoje investície práve podľa nich. Dá sa im veriť? Vysielané 25.7.2025
Zdroj:
TV Pravda
„Zníženie pracovného času na úrovni firmy aj jednotlivca koreluje so zlepšením pohody, pričom väčšie zníženie na individuálnej úrovni (na rozdiel od firemnej) prináša výraznejšie zlepšenia. Tri kľúčové faktory sprostredkujú tento vzťah: zlepšené sebahodnotenie pracovnej schopnosti, menej problémov so spánkom a nižšia únava. Výsledky naznačujú, že štvordňový pracovný týždeň so zachovaním príjmu predstavuje účinný organizačný zásah na zlepšenie pohody zamestnancov,“ píše sa v štúdii.
Portál New Atlas poukázal na to, že po pandémii viaceré krajiny aktívne experimentovali alebo zaviedli štvordňový pracovný týždeň – medzi nimi Island, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Belgicko a Spojené arabské emiráty. Na tento fenomén si posvietili aj vedci.
Analýza údajov pred a po zavedení skrátenho pracovného týždňa od 2 896 zamestnancov zo 141 organizácií v Austrálii, Kanade, Írsku, na Novom Zélande, v Spojenom kráľovstve a USA ukazuje zlepšenia v miere vyhorenia, spokojnosti s prácou, duševnom a fyzickom zdraví. Každá firma si mohla zvoliť vlastný spôsob skracovania hodín, takže zamestnanci nemuseli nutne pracovať presne štyri dni v týždni. Pre porovnanie bolo použitých 12 kontrolných firiem, ktoré štvordňový pracovný týždeň nezaviedli.
Výskumníci merali pracovnú pohodu (vrátane vyhorenia a spokojnosti s prácou), duševné a fyzické zdravie, ako aj faktory ako schopnosť vykonávať prácu, nároky práce, kontrolu nad rozvrhom, podporu na pracovisku, kvalitu spánku, únavu a frekvenciu cvičenia. V skupine s intervenciou sa priemerný týždenný pracovný čas znížil z približne 39 na 34 hodín. V kontrolnej skupine zostal čas nezmenený (približne 39 až 40 hodín týždenne). V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali zamestnanci pracujúci štyri dni v týždni nižšiu mieru vyhorenia, vyššiu spokojnosť s prácou, lepšie duševné zdravie a mierne, ale štatisticky významné zlepšenie fyzického zdravia.
Výskumníci zistili, že väčšie zníženie individuálneho pracovného času viedlo k väčšiemu zlepšeniu pohody. Zmeny na úrovni celej firmy takisto pomáhali, ale nezaznamenal sa pri nich taký „dávkový efekt“ ako pri individuálnych zmenách.
Tri hlavné sprostredkovateľské faktory vysvetľovali väčšinu prínosov: zvýšená pracovná schopnosť (ako schopne sa človek cíti vo svojej práci), menej problémov so spánkom a menšia únava. Medzi ďalšie prispievajúce faktory patrili mierne zlepšenia v kontrole nad rozvrhom, cvičení a pracovnej podpore. Vnímané pracovné nároky klesli na individuálnej úrovni, no stúpli na úrovni firmy – pravdepodobne kvôli intenzívnejším pracovným dňom.
Štúdia má aj svoje obmedzenia. Firmy sa do skúšky prihlásili dobrovoľne a neboli náhodne vybrané, čo mohlo výsledky skresliť. Väčšina zúčastnených firiem bola malá a pochádzala z bohatých anglofónnych krajín, čo môže obmedzovať všeobecnú uplatniteľnosť zistení. Navyše, všetky kontrolné firmy sídlili v USA a boli prevažne z neziskového sektora a sociálnych služieb. Merania pohody boli založené na sebahodnotení a teda sú subjektívne.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
