Ozdravný návyk alebo rizikový trend? Vedci odhalili, čo s vaším telom naozaj robí prerušovaný pôst
Prerušovaný pôst si získal priaznivcov po celom svete, od celebrít po vedcov. Sľubuje rýchle chudnutie, lepší metabolizmus a dlhší život. Najnovšie štúdie však ukazujú, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aké sú skutočné účinky tohto trendu na vaše zdravie?
Prerušovaný pôst a kalorické obmedzenie majú veľmi podobné výsledky, čo sa týka hmotnosti aj kardiometabolických rizík
Prerušovaný pôst teda striedanie období jedla a hladovania zažíva v posledných rokoch obrovský nárast popularity. Chvália ho pre údajné benefity na váhu, metabolizmus aj dlhovekosť.
Od biohackerov zo Silicon Valley po influencerov na sociálnych sieťach, režimy ako 16:8, pôst každý druhý deň (ADF) či jedno jedlo denne (OMAD) si získali pozornosť miliónov. Ale opiera sa táto diéta skutočne o vedu alebo ide len o ďalšiu módnu vlnu s rizikami?
Video
Kristína Baloghová je mama osemročného synčeka s CF. Chlapec mal od svojich dvoch rokov problémy s pankreasom, a keď mal 5 rokov, dostal zápal pankreasu, ktorý neprechádzal
Vôbec nemohol prijímať tuhú stravu. Chlapček mal psychické problémy, tik, ako 5-ročný sa stále pomočoval, bol silno anemický. Za pomoci angažovanej lekárky sa podarilo vybaviť výnimku vzhľadom na nízky vek, aj tak musel čakať, kým mal minimálne šesť rokov. Na Slovensku sa liečba hradí pacientom najskôr od dvanástich - ak spĺňajú kritériá. "Už dva roky funguje ako zdravé dieťa," netají sa mama a pripúšťa, že keby liek nedostal, museli by opustiť Slovensko. "Nenechali by sme ho zomrieť!" Už vyše 21-tisíc občanov vyslovilo v petícii podporu, aby slovenskí CF pacienti získali liečbu ako v ostatných krajinách EÚ.
Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner
Systémový prehľad z júna 2025 publikovaný v The BMJ analyzoval 99 randomizovaných štúdií s viac ako 6 500 účastníkmi. Zistil, že prerušovaný pôst vedie k miernemu úbytku hmotnosti a zlepšeniu kardiometabolických parametrov, podobne ako tradičné obmedzenie kalórií, ale s miernym náskokom pre ADF. Účastníci na ADF schudli v priemere o 1,3 kg viac než tí na klasickej diéte, zaznamenali aj malé zlepšenia v obvode pása, cholesterole, triglyceridoch a zápalových markeroch.
Maik Pietzner z Queen Mary University of London ocenil metodiku a vyvážené závery: „Každá stratégia, ktorá znižuje kalorický príjem, vedie k úbytku váhy. Na prerušovanom pôste nie je nič magické“.
Podobne aj Healthline poznamenáva, že prerušovaný pôst a kalorické obmedzenie majú veľmi podobné výsledky, čo sa týka hmotnosti aj kardiometabolických rizík.
Diéta 4:3 sľubuje viac
Nová štúdia Univerzity v Colorade sledovala 165 dospelých s nadváhou počas 12 mesiacov. Porovnávala diétu 4:3 (bežné stravovanie 4 dni v týždni, 3 dni s obmedzením príjmu o 80 %) s denným obmedzením kalórií.
Výsledky prekvapili. Skupina s pôstom stratila 7,6 % telesnej hmotnosti oproti 5 % v druhej skupine. Navyše, ich disciplína bola vyššia, prerušilo len 19 % oproti 30 %. Zlepšili sa im aj hodnoty krvného tlaku, cholesterolu, glukózy. Výskumníci preto navrhujú, že práve 4:3 by mohol byť „zlatý stred“ medzi efektivitou a udržateľnosťou, uvádza New York Post.
Napriek pozitívnym výsledkom odborníci upozorňujú, že najväčšou slabinou prerušovaného pôstu je dlhodobá udržateľnosť. Väčšina štúdií trvala 12 až 24 týždňov. BMJ prehľad potvrdzuje, že prínosy ADF sa objavovali len v kratších štúdiách a chýba kvalitná dlhodobá evidencia. Pietzner dodáva: „Stravovacie režimy tohto typu je ťažké udržať – ukazuje to aj pokles disciplíny účastníkov v priebehu času.“
Harvardskí výskumníci potvrdzujú vysokú mieru predčasného ukončenia v skupinách s pôstom, až 38 %, v porovnaní s 0 – 50 % pri iných diétach. Odborníci preto varujú, že hoci krátkodobé benefity sú zrejmé, chýba dôkaz o dlhodobom udržaní.
Nie je to bez nebezpečenstva
Aj keď je prerušovaný pôst pre zdravých dospelých vo všeobecnosti bezpečný, nie je bez rizika. NIH upozorňuje na možné vedľajšie účinky ako závraty, hlad, podráždenosť, bolesti hlavy či oslabená pozornosť, hoci zvyčajne prechodné.
Napriek tomu odborníci varujú. Dlhšie hladovanie môže zvyšovať riziko žlčníkových kameňov, zhoršiť mentálnu výkonnosť a komplikovať niektoré diagnózy. Extrémne formy ako OMAD môžu poškodiť obličky, znižovať energiu a predstavujú riziko pre ľudí s predchádzajúcimi zdravotnými problémami .
Kto z pôstu profituje a kto by si mal dávať pozor?
Z dostupnej literatúry vyplýva, že prerušovaný pôst najlepšie funguje u ľudí s nadváhou bez zložitých diagnóz. Odborníci z Harvard T.H. Chan School uvádzajú, že väčšina štúdií sa týkala osôb s BMI okolo 31, pričom takmer 90 % malo existujúce zdravotné problémy. Národný inštitút pre starnutie a AHA neodporúčajú pôst zdravým alebo starším ľuďom kvôli nedostatku dôkazov o prospechu pre srdce či dlhovekosť.
Európske a britské odporúčania zdôrazňujú, že pôst nie je vhodný pre diabetikov či tehotné ženy. Dôležité je aj kvalitné zloženie jedál počas dní bez pôstu.
Nie je to zázračné riešenie
Odborníci na výživu zdôrazňujú, že neexistuje univerzálny prístup. Nutričná špecialistka Erin Palinski‑Wade tvrdí, že hoci ADF môže pomôcť spomaliť metabolický pokles, kľúčom je prispôsobenie a praktickosť, píše Health.
Rekha Kumar z Weill Cornell dodáva: „Najlepšia diéta je taká, ktorá je bezpečná, udržateľná a príjemná.“ Pre niektorých je jednoduchšie kontrolovať porcie denne alebo uprednostniť stredomorský štýl ako striktne držať pôst.
Odborníci preto odporúčajú opatrný optimizmus. Prerušovaný pôst je len jedným z nástrojov výživy, nie zázračným liekom.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
