Zápach z úst nie je len otravnou nepríjemnosťou. Výskumníci odhalili, ako súvisí s chorobami pečene

Nový prehľad medzinárodnej skupiny výskumníkov preskúmal rastúci objem dôkazov, ktoré spájajú parodontálne ochorenie – bežne známe ako ochorenie ďasien – s chronickými ochoreniami pečene, vrátane cirhózy, steatózy pečene spojenej s metabolickou dysfunkciou (MASLD) a ochorenia pečene súvisiaceho s alkoholom. Hoci sú ústa a pečeň oddelené vzdialenosťou aj funkciou, zdá sa, že tieto dva systémy sú prepojené viac, než sme si doteraz mysleli.

Ochorenie ďasien, najmä vo svojej pokročilejšej forme známej ako parodontitída, je chronický zápalový stav spôsobený bakteriálnymi infekciami v tkanivách podporujúcich zuby. Ide o jedno z najčastejších ochorení na svete a jeho výskyt sa zvyšuje s vekom, fajčením, konzumáciou alkoholu a slabým prístupom k zubnej starostlivosti. U pacientov, ktorí už bojujú s ochorením pečene – a ktorí často zdieľajú rovnaké rizikové faktory – býva starostlivosť o ústne zdravie často zanedbávaná.

Ignorovanie ústnej dutiny však môže byť chybou.

Prehľad opisuje niekoľko spôsobov

, ako môže parodontitída zhoršiť ochorenie pečene. Prvým je tzv. „orálno-črevno-pečeňová os“, termín, ktorý výskumníci používajú na opis zložitého vzťahu medzi orálnymi baktériami, črevným mikrobiómom a funkciou pečene. Patogénne baktérie z úst môžu byť prehltnuté alebo sa môžu dostať do krvného obehu pri každodenných činnostiach ako je žuvanie a čistenie zubov. Po vstupe do čreva môžu tieto mikróby zmeniť zloženie črevného mikrobiómu, čo vedie k dysbióze a zvýšenej priepustnosti čriev – tzv. „deravému črevu“. To môže umožniť prenikanie bakteriálnych produktov, ako sú endotoxíny, do pečene, čo spúšťa zápal a fibrogenézu.

„Preto sa odporúča, aby všetci pacienti s ochorením pečene podstúpili skríning a následnú liečbu parodontálneho ochorenia. Liečba parodontálneho ochorenia u pacientov s cirhózou môže pomôcť znížiť zápalové poškodenie pochádzajúce z pečene a nedávny výskum naznačuje potenciálny prínos aj v znížení úmrtnosti,“ píšu výskumníci vo svojej práci.

Teóriu ďalej podporujú aj štúdie na zvieracích modeloch. Ukázalo sa, že orálne podanie špecifických parodontálnych patogénov, ako je Porphyromonas gingivalis, môže zhoršiť steatózu pečene a zápal u myší s existujúcou metabolickou poruchou. Tieto mikróby alebo ich vedľajšie produkty boli dokonca nájdené v pečeňovom tkanive, čo naznačuje, že presun z úst do pečene je biologicky možný.

Imunitný systém tiež zohráva v tejto interakcii kľúčovú úlohu. Chronický zápal pri parodontitíde vedie k uvoľňovaniu prozápalových cytokínov, ktoré sú už dlho spájané s progresiou ochorenia pečene. Prehľad tiež zdôrazňuje úlohu Th17 buniek – typu imunitných buniek aktivovaných orálnymi patogénmi, ktoré môžu migrovať do pečene a zhoršiť metabolickú dysfunkciu. Tieto procesy vytvárajú začarovaný kruh: ochorenie pečene zhoršuje ústne zdravie, zatiaľ čo zápal v ústach urýchľuje poškodenie pečene.

Aj keď sú klinické dáta zatiaľ v počiatočnom štádiu, podporujú túto súvislosť. Pacienti s cirhózou majú zvyčajne horšie ústne zdravie než bežná populácia, s vyšším výskytom prerastania ďasien, úbytku tkaniva a úbytku kostí. Prevalencia parodontitídy u pacientov čakajúcich na transplantáciu pečene môže dosahovať až 72 %. Štúdie tiež zaznamenali spojenie medzi závažným ochorením ďasien a zvýšenou úmrtnosťou u pacientov s cirhózou.

Aj pri MASLD, najčastejšej forme chronického ochorenia pečene, sú dôkazy presvedčivé. Populačné štúdie ukazujú, že ľudia s pokročilou parodontitídou majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť výskytu MASLD, aj po zohľadnení spoločných rizikových faktorov, ako je obezita a cukrovka. A v malej klinickej štúdii viedla liečba parodontitídy ku krátkodobému zlepšeniu hladín pečeňových enzýmov – čo je sľubný náznak, že intervencie v oblasti ústneho zdravia môžu ovplyvniť funkciu pečene.

Autori prehľadu však upozorňujú, že výskum je stále v počiatočnom štádiu. Väčšina klinických údajov pochádza z observačných štúdií, ktoré nedokážu jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť. Ďalšou výzvou je oddeliť spoločné životné a sociálno-ekonomické faktory, ktoré ovplyvňujú ústne aj pečeňové zdravie. Napriek tomu biologická pravdepodobnosť, konzistentnosť výsledkov a predbežné intervenčné údaje tvoria silný argument pre väčšiu pozornosť venovanú zubom a ďasnám u pacientov s ochorením pečene.

Hoci stále nie sú k dispozícii definitívne dôkazy, posolstvo zostáva jasné: čistenie zubov, používanie dentálnej nite a pravidelné návštevy u zubára môžu byť dôležitejšie, než sme si kedy mysleli – najmä pre ľudí žijúcich s chronickým ochorením pečene.