Prvá profesorka medicíny prišla na Slovensko liečiť tuberkulózu
Hoci bola Češka, osudom sa jej stala naša krajina. Tá sa k nej však nezachovala vždy dobre. Pred 130 rokmi sa narodila Božena Kuklová-Štúrová, prvá profesorka medicíny v Československu.
Česká profesorka pomohla na Slovensku liečiť tuberkulózu.
Od roku 1919 pôsobila na Slovensku, kde sa výrazne zaslúžila o rozvoj ftizeológie, ktorá sa zaoberá liečbou tuberkulózy. Bola prvou ženou lekárkou v medzivojnovom Československu s titulom univerzitnej profesorky.
Od narodenia Boženy Kuklovej-Štúrovej, ktorá zastávala aj funkciu hlavného ftizeológa pre Slovensko, uplynie práve dnes 14. decembra 130 rokov. Narodila sa v roku 1893 v českom Žamberku. Medicínu študovala na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Po vzniku Československej republiky pokračovala na I. internej klinike Všeobecnej nemocnice v Prahe, ale v roku 1919 odišla pracovať na Kliniku vnútorných chorôb Československej štátnej nemocnice v Bratislave a pôsobila vo funkcii prvej asistentky profesora Kristiána Hynka.
Špecializovala sa na oblasť infekčných chorôb s dôrazom na tuberkulózu. Ostať natrvalo v Bratislave sa rozhodla nielen pre pracovné príležitosti, ale aj preto, lebo v roku 1930 sa vydala za docenta, neskôr profesora filozofie Svätopluka Štúra.
V rokoch 1922 až 1924 bola na študijnom pobyte v Paríži, kde absolvovala štvormesačný kurz mikrobiologickej techniky. Po návrate na Slovensko zriadila v Bratislave laboratórium klinickej mikrobiológie. Pri ďalšej študijnej ceste navštívila Kochov bakteriologický ústav v Berlíne a špecializované nemocnice v Londýne, Amsterdame a protituberkulózne zariadenia v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku.
V roku 1928 sa stala prvou ženou docentkou na lekárskej fakulte v Československu. Neskôr dosiahla ďalšie prvenstvo, keď sa v roku 1934 stala aj prvou ženou v Československu, ktorá získala titul profesorky medicíny.
Avšak v roku 1940 Boženu Štúrovú-Kuklovú z dôvodu príslušnosti k českej národnosti prepustili zo zamestnania. Ostala na Slovensku a vykonávala súkromnú prax v protituberkulóznej poradni. Na Lekársku fakultu vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave sa vrátila v roku 1946.
Počas svojej kariéry sa významne podieľala na budovaní slovenského zdravotníctva, výchove lekárov-špecialistov a zohrala dôležitú úlohu aj v boji proti tuberkulóze na Slovensku. Publikovala viac ako 60 vedeckých štúdií v domácich i zahraničných odborných časopisoch a tiež vysokoškolské učebné texty.
Bola hlavnou ftiziologičkou pre Slovensko, členkou komisie pre výskum TBC v Československu, organizovala osvetovú prácu proti tejto zhubnej a vtedy ešte rozšírenej chorobe. V roku 1961 odišla do dôchodku. Profesorka Božena Kuklová-Štúrová zomrela 14. apríla 1977 v Bratislave. V roku 1992 jej udelili Rad T. G. Masaryka III. triedy in memoriam.
Súvisiace články
Technológie | pred 21 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
