Čo je hygienickejšie? Dať sa opľuť alebo ocikať?
V jednej staršej populárno-náučnej publikácii na tému medicíny sú netradičné otázky a odpovede, ktoré by pacienti položili lekárovi až po treťom poháriku. Jedna z nich znie: Čo je hygienickejšie - byť opľutý alebo ocikaný? V oboch prípadoch ide o pomerne nechutnú predstavu, ale odpoveď je jednoduchá: Bežný moč je sterilný. Obsahuje vodu, soli, odpadové produkty, ale nie sú v ňom baktérie, vírusy ani plesne. Nie je voňavý, ale bezpochyby je čistejší ako hlien či sliny obsahujúce množstvo baktérií.
V súčasnosti poznáme iba časť mikroorganizmov, ktoré takpovediac "kolonizujú" našu ústnu dutinu a žijú s nami v našich ústach.
V ústnej dutine sa nachádza až 700 bakteriálnych druhov, z čoho možno pomocou tzv. kultivačných metód v laboratóriu určiť asi polovicu. V súčasnosti teda poznáme iba časť mikroorganizmov, ktoré takpovediac „kolonizujú“ našu ústnu dutinu a žijú s nami v našich ústach. Zaujímavé je, že iné druhy týchto mikroorganizmov žijú na jazyku, iné si nažívajú v slinách, ďalej na povrchu zubov, iné mikroorganizmy sa podarilo izolovať z pokazených zubov alebo z úst, v ktorých je zápal ďasien.
Chémia v ústach – sliny a enzýmy
V ústach sa začína mechanické trávenie potravy. To znamená rozžutie tejto potravy a podieľajú sa na tom jazyk, zuby, ďasná, podnebie a naše žuvacie svaly. Tuhú potravu musia mechanicky spracovať najmä zuby, preto musia byť veľmi pevné a uložené hlboko v zubných lôžkach čeľuste. Tu sa však začína aj chemické trávenie, na ktorom sa zúčastňujú sliny a enzýmy vyskytujúce sa v ústach.
Na obsah a zloženie mikroorganizmov v našich ústach má vplyv príjem a druh potravy, pH, obsah iónov a solí, enzýmov a iných látok v strave. Treba zvážiť jej zloženie, konzistenciu, spôsob stravovania, fakt, ako často sa prijíma jedlo a tiež treba ohodnotiť ústnu hygienu, štýl života (napr. či človek fajčí), jeho vek, jeho zdravotný stav a podobne. Napríklad diabetici trpia častejšie gingvitídou (zápal ďasien) a parodontitídou, majú zmeny v zložení slín, respektíve trpia nedostatkom slín (tzv. xerostómia, suchosť v ústach).
Zloženie mikroorganizmov aj ich množstvo v ústach nie je jednotné, mení sa podľa anatomických a fyziologických podmienok (závisí napríklad aj od toho, či sú zuby krivé a a zachytáva sa v nich potrava atď). Zaujímavé je, že novorodenci majú sterilné ústa, respektíve počas fyziologického pôrodu sa ich ústa osídlia mikroorganizmami z pôrodných ciest. Už o niekoľko dní sa však v ich ústach ustáli zloženie mikroorganizmov charakteristické pre ústnu dutinu.
Po prebudení máme v ústach najživšie
„Najviac mikroorganizmov je v ústach ráno po prebudení. Po raňajkách a vyčistení zubov klesne ich počet o viac ako polovicu. Potom postupne mierne stúpa a značný pokles sa pozoruje po obede,“ píše v Lekárskych listoch 8/2022 venovaných zubnému lekárstvu prof. MUDr. Ján Štefanovič, DrSc. „Vtedy zostane v ústnej dutine asi tretina z ranného počtu mikroorganizmov. Najmenej mikroorganizmov v ústnej dutine sa zisťuje po večeri. Mimochodom, aj samotný príjem potravy je významným činiteľom odstraňovania mikroorganizmov z ústnej dutiny. Spolu s potravou, prehĺtaním a trávením sa totiž v ústach znižuje aj ich počet.“
Zloženie mikroorganizmov slín sa často považuje za reprezentanta flóry ústnej dutiny. Z výskumov sa usudzuje, že hlavný zdroj mikroorganizmov v slinách sú mikroorganizmy z jazyka, sliznice líc a ďasien. Sliny sa zúčastňujú na obrane ústnej dutiny a je známe, že porušenie sliznice v ústach a rôzne ranky sa obyčajne dobre hoja. Sliny totiž obmývajú narušené miesto a majú značné obranné funkcie – obsahujú lyzozým, laktoferín a ďalšie látky.
Nepochybuje sa o skutočnosti, že zubný kaz súvisí s činnosťou mikroorganizmov. Zvieratá chované bez prítomnosti mikroorganizmov nemajú nikdy zubný kaz. Ten sa vyskytuje iba u zvierat chovaných v bežných podmienkach kolonizovaných mikroorganizmami. Dnešná veda vysvetľuje vznik zubného kazu demineralizáciou zubnej skloviny následkom zníženia pH pod 5 (čiže vytvorí sa kyslé prostredie) pôsobením kyselín vzniknutých činnosťou a aktivitou niektorých baktérií. Zdrojom pre látkovú premenu kyseliny tvoriacich mikroorganizmov sú cukry v potravinách. Jasne dokázané sú vzťahy medzi zubným kazom a výskytom kmeňov ako známy Streptococcus mutans a napríklad niektorých kmeňov z rodu laktobacillus.
Päť ochorení ústnej dutiny, ktoré nás trápia
Podľa údajov spracovaných za rok 2020 dospelí pacienti prišli na preventívnu zubnú prehliadku najčastejšie vo veku 45 až 64 rokov (54 %), najmenej často pacienti vo veku 75 a viac rokov (29 %). Na Slovensku je dostatok zubných lekárov, problémom je však ich rozmiestnenie v jednotlivých častiach SR. Zo všetkých zubných lekárov je približne 10 % z Ukrajiny. Dá sa hovoriť o piatich ochoreniach ústnej dutiny, ktorých výskyt sa viaže a je priamym pokračovaním nedostatočnej starostlivosti pacienta o ústne zdravie a následkom nedostatočnej ústnej hygieny. Sú to ochorenia:
- zubný kaz a jeho následky (chýbajúce, extrahované zuby a s nimi súvisiace protetické ošetrenie)
- zápaly ďasien a parodontitída
- úrazy zubov
- citlivé zubné povrchy
- zhubné nádory
(Z rozhovoru s prof. MUDr. Nedou Markovskou, CSc., hlavnou odborníčkou MZ SR pre zubné lekárstvo pre Lekárske listy 8/2022)
Súvisiace články
Ktoré zuby sa deťom pokazia ako prvé?
Sponzorovaný obsah
|
pred 5 rokmi
Načo sú nám v ústach osmičky? Čo robiť, ak sú "ležaté"?
Partnerský projekt
|
pred 5 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
