Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Probiotiká vedia poraziť aj choleru
Reklama ospevujúca účinky probiotických baktérií v jogurtoch už otrávila nejedného televízneho diváka. Jedni to považujú za hlúposť, iní reklame veria.
Pravda je taká, že probiotiká majú naozaj vedecky dokázaný liečivý účinok. Na druhej strane ešte chýba množstvo ďalších štúdií a výskumov, aby lekárska veda dokázala potenciál probiotík naplno využiť.
Probiotiká sú baktérie, ktoré pomáhajú tráviacemu traktu správne fungovať. Prvý raz sa o ich zdravotných výhodách začalo hovoriť začiatkom 20. storočia. Ruský vedec Iľja Mečnikov vtedy pripisoval dlhovekosť bulharských roľníkov ich konzumácii kyslého mlieka s obsahom baktérií mliečneho kvasenia. Prešlo však až takmer sto rokov, kým sa rozbehol naozajstný probiotický výskum. Za posledných dvadsať rokov urobil veľký pokrok.
Neustále pribúda dôkazov, že probiotiká môžu byť použité na liečbu a prevenciu infekcií a chronických zápalových ochorení tráviaceho traktu. Ich zhrnutie nedávno uverejnili vedci z univerzity v írskom Corku v časopise BioMed Central. Účinok probiotík sa potvrdil napríklad pri ochoreniach vyvolaných rotavírusom. Štúdia s 230 deťmi dokázala, že použitie probiotík významne znížilo frekvenciu stolice oproti skupine detí, ktoré dostali len placebo.
Silným dôkazom pozitívneho účinku probiotík je tiež štúdia, kde vedci skúmali ich vplyv na choleru. Je to vážna črevná infekcia charakterizovaná ťažkými, vodnatými hnačkami. Rýchla strata tekutín môže bez liečby viesť k smrti v priebehu niekoľkých hodín. Liečba spočíva v náhrade stratených tekutín a minerálov v kombinácii s antibiotikami. Zvyčajne býva účinná, ale musí byť podaná okamžite po infekcii. Vedci zistili, že niektoré probiotiká sú schopné viazať toxíny cholery. V skupine myší infikovaných cholerou a liečených probiotikami prežili všetky, kým v skupine, kde myši probiotiká nedostali, prežila z dvanástich len jedna.
Aj na opakované zápalové ochorenie čriev mali probiotiká výrazný účinok. U pacientov, ktorým boli probiotiká podané s úmyslom zabrániť opakovaniu ochorenia, sa zápal vrátil len v 20 percentách prípadov, kým u pacientov, ktorí dostali len placebo, sa ochorenie vrátilo až v 93 percentách prípadoch.
Aby mohli byť baktérie zaradené medzi probiotiká, musia spĺňať viacero kritérií. Napríklad odolnosť voči žalúdočným kyselinám a žlči, či antimikrobiálna aktivita voči Heliocbacteru pylori, Salmonelle, Listerii monocytogenes a Clostridiu difficile.
Íri tvrdia, že použitie probiotík v liečbe mnohých foriem hnačkových ochorení sa zdá byť obzvlášť sľubné. Nevyhnutné sú však ďalšie štúdie a výskumy. Lebo častokrát nádejný kandidát probiotického kmeňa sa ukáže pri klinickom použití ako neúčinný. Potreba skúmania a využívania probiotík rastie preto, lebo alarmujúco rastie odolnosť baktérií voči antibiotikám.
Účinok probiotík, ktorými sa chvália niektorí výrobcovia mliečnych produktov, je diskutabilný. Niektorí lekári sa ich zastávajú, iní ich spochybňujú. Napríklad Slovenská pediatrická spoločnosť je na strane tých, čo výrobcom veria. Účinnejšie však ako jogurty by mali byť probiotiká ukryté v kapsulách, predávané ako doplnok výživy. Kapsula ich totiž uchráni pred vplyvom tráviacich štiav a dopraví ich až do čreva.
Užívať tieto kapsule lekári odporúčajú po antibiotickej liečbe, aby sa obnovila prirodzená mikroflóra človeka. Užívať sa môžu aj počas antibiotickej liečby – ale najskôr dve až štyri hodiny po požití antibiotika. Pokračovať treba ešte najmenej dva týždne po ukončení antibiotickej liečby.
Aby mohli probiotiká fungovať, telo musí mať aj dostatok prebiotík. To sú látky, ktoré priaznivo podporujú rast probiotických baktérií. Teda najmä vláknina a vitamíny skupiny B.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
