Vedci odhalili tajomstvo zimného priberania. Sladké oklame naše telo, toto sú následky, ktoré z toho máme
Moderný svet nás oklamal: stále jeme, akoby sa nikdy neskončila sezóna hojnosti. A náš organizmus má z toho zmätok. Čo s tým? Vedci prišli s riešením.
Zimné maškrty mätú naše biologické hodiny.
Nová štúdia z Kalifornskej univerzity (UC) v San Franciscu ukazuje, že naše prirodzené stravovacie vzorce sú viac späté so sezónnymi rytmami, než sa doteraz predpokladalo.
Video
Prečo Maroš Molnár z šou Extrémne premeny považuje IT sektor za brutálne nebezpečný?
Vysielané 26.8.2024
Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner
Keď nás v zime prepadne chuť na kalorické maškrty plné nasýtených tukov, mali by sme vedieť, že takáto túžba nie je len o chuti – naše telo si môže myslieť, že prichádza leto.
Z pohľadu nášho organizmu totiž nasýtené tuky – vrátane tých hydrogenovaných, ktoré sa bežne nachádzajú v spracovaných snackoch – signalizujú obdobie hojnosti, aké v prírode nastáva v lete, keď sa zvieratá prirodzene „vykrmujú“ pred chudobnejšími zimnými mesiacmi.
Vedci si doteraz mysleli, že cicavce sa riadia pri jedení najmä dĺžkou dňa. Napríklad medvede počas predlžujúcich sa dní na jar a v lete hltajú bobule a orechy, no v zime počas hibernácie hladujú. Nová štúdia z UC San Francisco však ukazuje, že dôležitý môže byť aj pomer medzi nasýtenými a nenasýtenými tukmi v potrave.
Výskumníci zistili, že nasýtený tuk ovplyvňuje správanie proteínu s názvom PER2, ktorý riadi metabolizmus tukov aj cirkadiánne rytmy. Podľa množstva nasýteného tuku, ktoré telo prijíma, môže tento proteín signalizovať, či má organizmus tuk spaľovať alebo ukladať.
Keď sa blíži leto, rastliny začínajú produkovať viac nasýtených tukov. U cicavcov, ktoré ich konzumujú, tieto tuky signalizujú obdobie hojnosti, a proteín PER2 tak „nabáda“ telo, aby si ukladalo energiu na zimné obdobie, keď je potravy nedostatok.
Naopak, s príchodom jesene rastliny produkujú viac nenasýtených tukov, ktoré im pomáhajú fungovať v chladnejšom počasí. Zvieratá, ktoré konzumujú viac tohto typu tukov, dostávajú signál, že sa leto končí – a PER2 pripravuje telo na čerpanie z tukových zásob.
„Je logické, že sezónne správanie riadia nielen svetelné podmienky, ale aj výživa,“ vysvetlil profesor neurológie Louis Ptacek, spoluautor štúdie. „Ak je jeseň a stále je dostatok orechov a bobúľ, medveď sa bude ďalej kŕmiť, hoci už cíti, že dni sa skracujú,“ doplnil.
Štúdia, uskutočnená na myšiach, je prvou, ktorá skúma úlohu výživy v tom, ako sa cicavce prispôsobujú ročným obdobiam. Výsledky boli publikované 23. októbra v časopise Science a môžu viesť k novým prístupom v liečbe obezity a cukrovky 2. typu. Výskum podporil National Institutes of Health.
Ptacek a spoluautorka Ying-Hui Fu skúmajú gén PER2 už od roku 2001, keď zistili, že riadi náš 24-hodinový spánkovo-bdiely cyklus. Asi o desať rokov neskôr sa ukázalo, že PER2 hrá úlohu aj v metabolizme tukov – čo vedcov priviedlo k hypotéze, že naše biologické hodiny ovplyvňujú viac než len čas.
Tím preto skúmal kombinovaný vplyv tukov a svetla na myši. Výskumníci simulovali ročné obdobia: najprv 12 hodín svetla a 12 hodín tmy (jar a jeseň), potom 20 hodín svetla (leto) a 20 hodín tmy (zima). Myši, ktoré dostávali vyváženú stravu s primeraným obsahom tukov, sa bez problémov prispôsobovali sezónnym zmenám. Keď sa noci predlžovali, začali behať na svojich kolieskach hneď po zotmení – čo je pre nočné zvieratá normálne.
Naopak, myši, ktoré jedli stravu s vysokým obsahom tuku, sa nedokázali zobudiť a začať bežať hneď po zotmení – reagovali oneskorene.
Ďalší experiment porovnal účinok potravy bohatej na nenasýtené tuky (napr. tie v semenách a orechoch) s potravou obsahujúcou hydrogenované tuky, ktoré sa nachádzajú v mnohých spracovaných jedlách. Myši, ktoré konzumovali viac hydrogenovaných tukov, sa horšie prispôsobili dlhým zimným nociam a začali sa hýbať až niekoľko hodín po začiatku tmy.
„Tieto druhy tukov akoby bránili myšiam v tom, aby dokázali rozpoznať príchod zimy,“ vysvetlil Dan Levine, postdoktorand a prvý autor štúdie. „Otázkou je, či sa niečo podobné nedeje aj u ľudí, ktorí často siahajú po spracovaných snackoch.“
Hydrogenované tuky však nie sú jediným prvkom modernej doby, ktorý narúša sezónne rytmy. Elektrické osvetlenie poskytuje svetlo 24 hodín denne a potraviny sú v supermarketoch dostupné po celý rok.
„Vyvinuli sme sa tak, aby sme sa v lete najedli dosýta a v zime čerpali z rezerv,“ hovorí Levine. „Ale keď je svetlo aj jedlo stále dostupné, tento prirodzený cyklus sa stáva pre telo nevýhodným.“
Narušenie biologických rytmov sa spája s poruchami spánku, obezitou, cukrovkou a duševnými problémami – a vedci sa domnievajú, že to isté platí aj pre narušené sezónne rytmy. Ich obnova by mohla zlepšiť spánok, energiu, predchádzať chronickým ochoreniam a pomôcť ľuďom pracujúcim na zmeny či trpiacim jet lagom.
Levine preto odporúča odolať pokušeniu maškrtiť, najmä v zime. „Jeden vianočný koláčik sa môže ľahko zmeniť na dva – pretože si práve oklamal svoje vnútorné hodiny a tvoje telo si myslí, že je leto,“ uzavrel vedec.
Súvisiace články
Smrdácka minerálna voda je "európsky ekrazit". Jedinečné je aj sírne bahno
Sponzorovaný obsah
|
pred 11 mesiacmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
