Probiotiká nemusia vždy pomáhať, varuje výskum. Niektoré môžu črevám po antibiotikách dokonca uškodiť
Probiotické výživové doplnky, ktoré užívame aj pri liečbe antibiotikami alebo pri problémoch s trávením, nemusia byť vždy užitočné.
Ilustračné foto.
Nie všetky probiotiká sú rovnaké, tvrdí nová štúdia z North Carolina (NC) State University. Výskumníci na myšacom modeli zistili, že rôzne probiotické kmene môžu buď urýchliť, alebo spomaliť zotavenie črevného mikrobiómu po liečbe antibiotikami.
Video
Strácajú antibiotiká účinnosť, lebo sa príliš často používajú?
Varovania vedcov pred nadmerným užívaním antibiotík dopadajú úrodnú pôdu. Ľudia začínajú byť opatrnejší, hovorí detská lekárka MUDr. Anna Popracová. Zároveň vysvetľuje, ako súvisia antibiotiká a probiotiká. Vysielané 5.4.2019
Táto práca rozširuje dôkazy naznačujúce, že účinnosť probiotík je špecifická a závisí od situácie, a že je potrebný ďalší výskum na pochopenie vplyvu jednotlivých kmeňov probiotík. Výskum bol publikovaný v časopise mBio.
Probiotické doplnky sa často užívajú po antibiotickej liečbe na prevenciu hnačkových ochorení spojených s antibiotikami, najčastejšie spôsobených baktériou Clostridioides difficile (C. diff). Skutočný vplyv jednotlivých probiotických kmeňov na črevný mikrobióm, teda bakteriálne prostredie, však nie je dobre pochopený.
„Odolnosť voči kolonizácii, teda schopnosť zabrániť usadeniu patogénov, je funkciou zdravého mikrobiómu,“ hovorí Casey Theriot, profesorka infekčných chorôb na NC State a spoluautorka štúdie. „Táto štúdia skúmala, ako dlho trvá návrat odolnosti voči kolonizácii C. diff po antibiotikách a aký vplyv na to majú dva z najčastejšie používaných komerčných kmeňov probiotík rodu Lactobacillus.“
Výskumný tím sledoval tri skupiny myší, ktoré boli liečené cefoperazónom – širokospektrálnym cefalosporínovým antibiotikom. Prvá skupina nedostala žiadne probiotikum. Druhá skupina dostávala L. acidophilus a tretia L. gasseri. Každá skupina bola každý týždeň počas štyroch týždňov vystavená baktérii C. diff a následne sa skúmal ich mikrobióm, aby sa zmeralo množstvo baktérií a odolnosť voči C. diff.
Myši, ktoré nedostali žiadne probiotiká, vykazovali po štyroch týždňoch po ukončení antibiotík znížené množstvo baktérií a zvýšenú odolnosť voči infekcii C. diff. Naopak, myši s L. acidophilus mali zvýšené množstvo baktérií v druhom a treťom týždni, zatiaľ čo v skupine s L. gasseri nebolo po dvoch týždňoch zistené žiadne C. diff.
Navyše výskumníci zistili, že L. gasseri sa v čreve neusádza ani v ňom nepretrváva. Namiesto toho sa podieľa na produkcii bakteriocínov – antimikrobiálnych peptidov – a podporuje rast Muribaculaceae, ďalšieho potenciálne prospešného druhu baktérií.
„Vždy sme vedeli, že je dôležité chápať špecifický účinok jednotlivých probiotických kmeňov,“ hovorí Rodolphe Barrangou, profesor potravinových, bioprocesných a nutričných vied na NC State a spoluautor štúdie.
„V závislosti od stavu a zloženia mikrobiómu jednotlivca, typu ochorenia a konkrétneho probiotického kmeňa budete mať rôzne účinky a výsledky. Zaujímavé však je, že táto štúdia naznačuje, že je to zložitejšie, než si ľudia myslia – probiotiká môžu mať dočasné alebo nepriamo sprostredkované účinky na mikrobióm. L. gasseri nebráni priamo infekcii, ale dočasne podporuje obnovu mikrobiómu cez Muribaculaceae, čo následne môže poskytnúť odolnosť. To otvára nové možnosti pre budúci výskum,“ dodáva.
„Toto je jediná štúdia, ktorá funkčne testuje odolnosť v mikrobióme,“ dopĺňa Theriot. „Aj keď ide o model na myšiach, ukazuje potrebu lepšie pochopiť mechanizmy, ktorými probiotiká ovplyvňujú mikrobióm, pretože nielenže môžu mať účinky týždne po tom, ako opustia telo, ale v určitých situáciách môžu dokonca predĺžiť alebo skomplikovať zotavenie,“ uzavrela výskumníčka.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
