Najnovšie

Céčko, déčko, zinok? Trojkombinácia na imunitu nestačí

Zdravotná situácia, v ktorej sa všetci už dva roky nachádzame, zvyšuje potrebu tzv. boostrovania (posilňovania) našej imunity. Preventívne sa zásobujeme a pravidelne užívame vitamíny a minerály. Alfou a omegou podpory imunity sa stali vitamíny C, D a zinok. Hoci tieto tri živiny skutočne predstavujú pomyselný základ pre dobrú imunitu, naše telo je komplexný systém.

odoberať
Google News
zdieľať
zelenina
Foto: SHUTTERSTOCK
Zeleninu a ovocie konzumujeme nielen pre bohatý obsah vitamínov a minerálov, ale aj pre ďalšie zdraviu prospešné látky.

Tzv. polyfenoly a iné fytofarmaká sú výnimočné tým, že majú vysokú väzbovú aktivitu na bielkovinové štruktúry vírusov, viažu sa na ne, a tým zabraňujú ich vstupu do buniek a rozmnožovaniu sa v nich alebo tieto procesy spomaľujú. Pôsobia tak ako prírodné antivirotiká a ich pôsobenie je nezávislé od mutácií či variantov vírusu. Kvercetín, kurkumín a pravdepodobne aj iné polyfenoly sú signálnymi molekulami, ktoré sa viažu na receptory vitamínu D a s vitamínom D pôsobia synergicky.

Zeleninu a ovocie konzumujeme nielen pre bohatý obsah vitamínov a minerálov, ale aj pre ďalšie zdraviu prospešné látky. Už z predchádzajúcich epidémií existujú dôkazy, že prírodné látky v korení, bylinkách, ovocí, koreňoch rastlín a zelenine môžu znížiť riziko alebo závažnosť širokej škály vírusových infekcií posilnením imunitnej odpovede a tiež protizápalovými, antioxidačnými a antivírusovými vlastnosťami. Medzi takéto látky patria tzv. polyfenoly. Sú to sekundárne metabolity rastlín, ktoré rastliny používajú ako antibiotiká proti škodcom, baktériám a vírusom, proti chladu, teplu a inému typu poškodenia. Najviac sú zastúpené v kvetoch, plodoch a koreňoch rastlín a väčšinou majú výraznú farbu – žltú, oranžovú, červenú alebo fialovú. Medzi najznámejšie polyfenoly patrí kvercetín, kurkumín, katechíny a resveratrol.

Kvercetín: Rastlinné nutraceutikum, polyfenol. Jeho extrakt sa získava z kvetov sofory japonskej. Má preukázané antivirotické, antioxidačné, protizápalové, antikoagulačné, antifibrotické a prebiotické pôsobenie. Je ionofórom pre zinok (viaže zinok v plazme a prenáša ho do vnútra buniek, kde zinok pôsobí antiviroticky). V kombinácii zvyšuje účinok iných polyfenolov, napr. kurkumínu, EGCG alebo resveratrolu. Synergicky spolupôsobí s vitamínmi C, D, E a so selénom. Iba cibuľa a egreše patria medzi potraviny relatívne bohaté na kvercetín, ale na bežne odporúčanú dávku 500 mg by sme potrebovali skonzumovať približne 2 kg očistenej cibule, resp. kilogram egrešov.

Kurkuma. Foto: SHUTTERSTOCK Kurkuma.

Kurkumín: Získava sa z pakoreňa kurkumy, ktorá sa používa v ázijskej kuchyni a je jednou zo zložiek karí. Kurkumín sa veľmi často zamieňa s kurkumou. Sušená kurkuma obsahuje iba 2 – 6 % kurkumínu, preto je jej konzumácia na akútne zdravotné účely nepraktická. Kurkumín ako rastlinný extrakt má antivirotické, bronchodilatačné, protizápalové, antifibrotické a prebiotické pôsobenie. Aj kurkumín je ionofór pre zinok a zvyšuje tak jeho prenos do buniek. Synergicky pôsobí s inými nutraceutikami – kvercetínom, katechínmi, glycyrhizínom, ale aj vitamínom C, D a E. Piperín a kvercetín významne zvyšujú jeho účinok.

Glycyrhizín: Triterpén získavaný z extraktu sladkého drievka (po česky lékořice). Glycyrhizín je 50-krát sladší ako cukor a používa sa aj ako prírodné sladidlo. V škandinávskych krajinách je obľúbený ako cukrovinka – „pelendrek“ – pre svoju špecifickú chuť a arómu. Má preukázané antivirotické, antioxidačné, protizápalové, antifibrotické a hepatoprotektívne pôsobenie. V Číne a na Blízkom východe bol pred rokmi úspešne používaný v liečbe pacientov počas epidémie MERS. V Číne je štandardne používanou látkou v kombinácii s antivirotikami pri zvládaní infekcií pásového oparu alebo genitálneho herpesu. Spolupôsobí s kurkumínom a vitamínom C. Ak nie ste milovníkmi sladkého drievka alebo „pelendrekov“, bežný jedálny lístok priemerného Slováka túto látku neobsahuje.

Katechíny: Ide o polyfenoly získané z extraktu zeleného čaju. Majú zložité názvy, označujú sa preto skratkami, napr. EGCG. Práve EGCG (epigalokatechín galát) je najviac preštudovaným katechínom. Majú preukázané antivirotické, protizápalové, antikoagulačné, antifibrotické a prebiotické pôsobenie. Zrýchľujú metabolizmus, používajú sa aj pri úprave hmotnosti. Užívanie katechínov významne znižilo riziko výskytu respiračných infekcií vrátane chrípky H1N1 u zdravotníckych pracovníkov. EGCG je silný ionofór pre zinok a tým podobne ako kvercetín a kurkumín zvyšuje jeho koncentráciu v bunkách. Relatívne bohatým zdrojom katechínov v bežných potravinách je zelený čaj alebo hrozno, na efektívnu dennú dávku katechínov potrebujeme vypiť približne 4 – 6 šálok zeleného čaju.

Piperín: Piperín je alkaloid získaný z extraktu čierneho korenia. Má preukázané antivirotické, antihypertenzívne, analgetické a protizápalové pôsobenie. Zrýchľuje metabolizmus. Vo farmaceutickom priemysle sa považuje za dôležitý „bioenhancer“, čo znamená, že zvyšuje biodostupnosť a účinok mnohých živín, napríklad vitamínov, betakaroténu, kurkumínu, EGCG, zinku, selénu, ale aj mnohých liekov. Popisovanými mechanizmami účinku piperínu sú zvýšené prekrvenie sliznice tráviaceho traktu spoločne s ovplyvnením niektorých metabolických enzýmov.

Selén: Okrem bežne užívaného zinku je to ďalší esenciálny mikroprvok. Selén sa podieľa na tvorbe 25 rôznych tzv. selenoproteínov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri imunitných a metabolických procesoch v tele. Väčšina Slovákov trpí jeho nedostatkom, keďže pôda v EÚ vrátane Slovenska a na nej vypestované potraviny obsahujú nízke množstvo selénu. Jeho odporúčaná denná dávka je 55 mikrogramov, kým priemerný denný príjem je približne 38 mikrogramov. Nedostatok selénu v organizme zvyšuje riziko a zhoršuje priebeh vírusových infekcií. Viaceré štáty EÚ pristúpili ku fortifikácii pôdy selénom na riešenie jeho nedostatku v pôde a potravinách. Selén spolupôsobí synergicky s vitamínom C a E. Pre posilňovanie imunity rovnako dôležitý ako zinok.

Retinol: Vitamín A je jedným z najdôležitejších vitamínov v tele. Keď ho objavili, nazvali ho hormónom A a rastovým faktorom pre jeho dôležitú úlohu pri prežití a vývoji buniek. Neskôr sa zistilo, že má protiinfekčný účinok, a preto bol označený ako protiinfekčný vitamín. WHO zaradila vitamín A do svojich programov prevencie infekcií počas epidémií osýpok v 50. rokoch 20. storočia a používa sa aj u pacientov s respiračným synciálnym vírusom a AIDS na podporu imunity, takisto ako účinný adjuvans na zvýšenie účinnosti vakcín. Vitamín A podporuje slizničnú imunitu a jej mechanickú ochranu vytvorením slizničnej bariéry. Vitamín A sa vyčerpáva počas infekcie, preto je jeho dopĺňanie základom pre úspešné zvládnutie ochorenia. Betakarotén je provitamín A. Vitamín A spolupracuje s vitamínom E a so zinkom.

Počet nutraceutík, teda živín s priaznivým vplyvom na budovanie imunity, je podstatne vyšší, ako umožňuje rozsah tohto prehľadu. Vzájomná previazanosť a spolupráca medzi jednotlivými živinami zvyšujú ich celkový účinok na imunitu a prekonávajú dnes už bežne odporúčanú „trojkombináciu na imunitu“ – vitamíny C, D a zinok. Iba komplexný prístup garantuje komplexné posilnenie imunity. Synergický efekt znamená, že dva plus dva rovná sa päť.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy