Fuj, to je nechutné... Alebo aj nie? Vieme, ktorá skupina ľudí má najsilnejší žalúdok
Rodičia malých detí sú od prvého dňa zahltení nechutnými podnetmi, tak sa voči nimi stávajú imúnnymi, naznačuje nová štúdia.
Ilustračné foto.
Od prebaľovania plienok až po ošetrovateľskú starostlivosť – kontakt s nepríjemnými látkami je pre milióny ľudí každodennou realitou. Ako sa však mozog týmto podnetom prispôsobuje?
Video
Moji rodičia so mnou nehovorili na rovinu, intímne témy boli tabu, hovorí Magda Šebestová. S dcérou to robí inak. Hovoríme o všetkom
Vysielané 19.5.2025
Nový výskum neurovedcov z Univerzity v Bristole ukazuje, že opakovaná, dlhodobá expozícia „telesným odpadom“ výrazne znižuje u rodičov reakcie znechutenia a tento efekt pretrváva v čase. Zistenia, publikované v Scandinavian Journal of Psychology, prinášajú nový pohľad na to, ako starostlivosť o iných mení mozog, a môžu pomôcť pri tvorbe stratégií na podporu pracovníkov v profesiách, kde je zvládanie znechutenia súčasťou práce.
Mnohé povolania si vyžadujú pravidelný kontakt s nepríjemnými látkami vrátane telesných výlučkov, čo sťažuje nábor aj udržanie zamestnancov. Výskumníci z Bristolu sa preto snažili lepšie porozumieť fungovaniu znechutenia s cieľom nájsť spôsoby, ako ľuďom pomôcť účinnejšie sa s ním vyrovnať. Prirodzeným „testovacím prípadom“ na štúdium znechutenia je rodičovstvo.
„Znechutenie je základná ľudská emócia, ktorá nás chráni pred ohrozením. Väčšina ľudí ju pozná ako silný pocit ‚fuj‘, ktorý zažívame pri zápachu skazeného jedla, pohľade na špinu alebo pri pomyslení na telesné tekutiny. Táto reakcia nie je len o precitlivenosti – vyvinula sa, aby nás držala ďalej od vecí, ktoré by nás mohli ochoriť," hovorí Edwin Dalmaijer, kognitívny neurovedec zo Školy psychologických vied Univerzity v Bristole a jeden z hlavných autorov štúdie.
„Keď pociťujeme znechutenie, naše telo často reaguje automaticky, napríklad nevoľnosťou alebo nutkaním rýchlo sa vzdialiť. Hoci je táto reakcia krátkodobo veľmi silná, dlhodobo sa diskutuje o tom, či opakovaná expozícia počas mesiacov alebo rokov dokáže znechutenie skutočne oslabiť,“ pokračuje Dalmaijer
"Rodičovstvo dramaticky zvyšuje vystavenie týmto látkam a ľudia sa nerozhodujú stať sa rodičmi – ani nimi prestať byť – na základe miery znechutenia. To z neho robí ideálny ‚prirodzený experiment‘ na skúmanie toho, ako sa znechutenie mení v čase,“ dodáva neurovedec.
Aby to otestovali, výskumníci analyzovali odpovede z dotazníkov a správanie – napríklad mieru odvracania pohľadu – u 99 rodičov a 50 bezdetných účastníkov. Pre zabezpečenie relevancie štúdia zahŕňala otázky špecifické pre rodičov a podnety súvisiace s deťmi, ako napríklad obrázky znečistených plienok. Tie zobrazovali buď stolicu pred zavedením pevnej stravy (žltú a riedku, typickú pre dojčené deti), alebo stolicu po zavedení pevnej stravy (vzhľadom podobnejšiu dospelým).
Ako sa očakávalo, bezdetní účastníci prejavovali silné vyhýbavé správanie voči obrazom zobrazujúcim telesný odpad. Rodičia však vykazovali výrazne odlišný vzorec – avšak až po tom, čo ich deti začali jesť pevnú stravu.
Rodičia detí v období zavádzania príkrmov alebo po ňom vykazovali len minimálne, alebo žiadne behaviorálne vyhýbanie sa znečisteným plienkam či iným telesným výlučkom. Ich reakcia znechutenia bola zreteľne oslabená, čo naznačuje, že dlhodobá a nevyhnutná expozícia viedla k desenzitizácii. Dôležité je, že toto znížené znechutenie sa neobmedzovalo len na podnety súvisiace s deťmi, ale generalizovalo sa aj na iné formy telesného odpadu.
Naopak, rodičia, ktorých najmladšie deti boli stále výlučne kŕmené mliekom, vykazovali úroveň vyhýbania sa znechuteniu podobnú bezdetným osobám – a to aj v prípade, že mali staršie deti. Toto nečakané zistenie naznačuje, že znechutenie môže zostať zvýšené v najrannejšom štádiu dojčenského veku, keď sú deti obzvlášť náchylné na ochorenia.
Výskumníci sa domnievajú, že tento vzorec môže odrážať evolučne adaptívnu reakciu. Zvýšené znechutenie počas obdobia výlučného dojčenia by mohlo pomáhať znižovať riziko ochorení u veľmi malých detí, zatiaľ čo neskoršia desenzitizácia umožňuje rodičom starať sa o deti aj vtedy, keď sú choré.
„Rodičia malých detí sú od prvého dňa zahltení nechutnými podnetmi – od špinavých plienok až po zvratky a soplíky. Naše zistenia poskytujú silné dôkazy o tom, že dlhodobá desenzitizácia voči znechuteniu skutočne nastáva. Po citlivých prvých mesiacoch dojčenského obdobia sa zdá, že neustála expozícia detským telesným výlučkom rodičov voči znechuteniu ‚zaočkuje‘ a pretvára hlboko zakorenenú emocionálnu reakciu, ktorú je inak ťažké zmeniť," hovorí ďalej Dalmaijer.
"Rodičovstvo nemení len každodenné rutiny – môže zásadne zmeniť spôsob, akým ľudia prežívajú znechutenie, s dlhodobými účinkami, ktoré presahujú samotnú starostlivosť o deti,“ uzavrel výskumník.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
