Mysleli ste si, že na práci je najdôležitejšia výplata? Tak to žijete v minulosti. Ľudia chcú v skutočnosti niečo celkom iné

Zarábať čo najviac a vyšplhať sa na kariérnom rebríčku čo najvyššie? Možno kedysi. Súčasní zamestnanci majú iné priority. A tie po prvýkrát v histórii prekonali aj to, aké číslo sa objaví na ich výplatnej páske.

Nejde len o to, čo robíme, ale aj prečo, ako a s kým to robíme. Trh práce sa zásadne mení, podľa prieskumu Workmonitor spoločnosti Randstad pracujúci ľudia výrazne menia svoj rebríček hodnôt – dôležitejšia ako výplata je rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.

Po prvýkrát v 22-ročnej histórii prieskumu Workmonitor prekonala rovnováha medzi pracovným a súkromným životom mzdu ako hlavný motivačný faktor (83 % vs. 82%).

„Mnohí očakávali, že náročné ekonomické podmienky v roku 2024 zmiernia očakávania zamestnancov, no Workmonitor ukazuje opak," povedal generálny riaditeľ spoločnosti Randstad, Sander van 't Noordende.

"Vytvoril sa nový štandard, v ktorom majú naďalej mnohostranné očakávania. Pre dnešných pracujúcich má práca komplexný význam a musí byť personalizovaná. Sami určujú, na čom im ako jednotlivcom a členom komunity skutočne záleží. Úspešné budú tie firmy, ktoré sa tomuto novému štandardu prispôsobia. Riešenie spočíva v posilnení nášho kľúčového zdroja – ľudí,“ dodal.

Zuzana Kaňuchová z Alma Career Slovakia (bývalá Profesia, pozn. red.) potvrdzuje, že aj ona má skúsenosť, keď uchádzači o zamestnanie uprednostňujú iné faktory, než len plat.

„Jedna z rezonujúcich otázok súvisí s flexibilitou pracovného času. Ľudia sa pýtajú, či môžu pracovať z domu, alebo aspoň určitý čas z domu a určitý čas z kancelárie,“ opisuje. „Flexibilita je často pre nich oveľa významnejšia, než platová otázka. Vedia tak ušetriť napríklad na cestovaní, vedia robiť aj iné činnosti, ktoré im pomáhajú necítiť sa obmedzovaní. Vedia si rozložiť pracovný deň podľa toho, kedy sú výkonní, a tým pádom je to častejšia potreba zamestnancov, ktorí si hľadajú prácu,“ vysvetlila Kaňuchová

Nesúladom trpí aj naše zdravie

Prečo je vlastne rovnováha medzi osobným a pracovným životom taká dôležitá? Na to, ako nezdravé pracovné prostredie vplýva na naše zdravie, upozorňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Vyhorenie (alebo aj burn-out) nie je síce klasifikovaný ako zdravotné ochorenie, ale je zahrnutý v 11. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb ako jav súvisiaci s pracovným prostredím.

Vyhorenie je opísané v kapitole „Faktory ovplyvňujúce zdravotný stav alebo kontakt so zdravotnými službami“, ktorá zahŕňa dôvody, pre ktoré ľudia vyhľadávajú zdravotnú starostlivosť, no ktoré nie sú klasifikované ako choroby alebo zdravotné stavy.

Je to „syndróm, ktorý je chápaný ako dôsledok chronického pracovného stresu, ktorý nebol úspešne zvládnutý.“

Charakterizujú ho tri rozmery:

• pocity vyčerpania alebo nedostatku energie
• zvýšený mentálny odstup od práce alebo pocity negativizmu či cynizmu súvisiace s prácou
• znížená profesionálna efektivita

Práve rovnováha medzi pracovným a súkromným životom má na vyhorenie priamy vplyv. Prepracovanosť súvisí s chronickým stresom, vyčerpaním – psychickým aj fyzickým – a regenerácia je prakticky nemožná. Na to potom nadväzujú ďalšie zdravotné problémy – úzkosti, depresie, poruchy spánku či problémy s imunitou. Navyše je v takých situáciách problematické udržať si zdravú životosprávu, či nájsť si čas na šport – s tým sa zase spájajú choroby srdca, cukrovka 2. typu, riziko skoršieho nástupu demencie či niektorých typov rakoviny.

Čo je ešte pre zamestnancov dôležité?

Uprednostňovaná je personalizácia, komunita a rozvoj zručností pripravených na budúcnosť – a zamestnávatelia musia byť pripravení reagovať.

Randstad Workmonitor 2025 skúma názory pracujúcich ľudí v Európe, Ázii a Tichomorí a Severnej Amerike. Údaje boli zozbierané od 26 778 respondentov v 35 krajinách medzi 7. októbrom 2024 a 6. novembrom 2024.

Prieskum ukázal aj to, že zamestnanci si už nenechajú len tak skákať po hlave. Ak ich požiadavky nie sú naplnené, nemajú problém prácu opustiť. Takmer polovica (45 %) uvádza, že sa aktívne zasadzovala za lepšie pracovné podmienky. Ďalších 44 % uviedlo, že odišli zo zamestnania, pretože pracovisko považovali za toxické, čo je relatívny nárast o viac ako 33 % oproti minulému roku.

Workmonitor zistil, že sa vytvoril nový „štandard pracoviska“. Výskum ukazuje, že napriek náročnému ekonomickému prostrediu, geopolitickým zmenám a technologickému pokroku majú zamestnanci naďalej mnohoraké očakávania, ktoré pretvárajú budúcnosť práce.

Výsledky tiež hovoria o tom, že zamestnanci chcú, aby bolo ich pracovisko v súlade s ich hodnotami a preferenciami. Takmer tretina (29 %) už odišla zo zamestnania, pretože nesúhlasila s názormi alebo postojmi vedenia. Po relatívnom náraste o viac ako 26 % by takmer polovica (48 %) neprijala prácu v spoločnosti, ktorá nezdieľa ich sociálne a environmentálne hodnoty. Podobný podiel (43 %) zvažoval odchod kvôli postoju zamestnávateľa k politickým otázkam.

Ako dôležitá sa ukazuje aj flexibilita práce. Takmer tretina (31 %) odišla zo zamestnania, pretože neposkytovalo dostatočnú flexibilitu. Mladší pracovníci ju využívajú častejšie – takmer polovica (40 %) generácie Z (narodení medzi rokmi 1997 až 2011) uviedla, že za posledných šesť mesiacov získala väčšiu flexibilitu z hľadiska miesta výkonu práce, v porovnaní s iba 17 % generácie Baby Boomers (narodení medzi rokmi 1946 až 1964). Podceňovať by sa nemalo ani vytvorenie komunity v rámci práce.

Viac ako polovica (55 %) je ochotná odísť, ak má pocit, že tam nepatrí – čo je výrazný nárast oproti minuloročnému globálnemu priemeru 37 %.

V niektorých prípadoch je mzda menej dôležitá než komunita – tretina (36 %) respondentov by neprekážalo zarábať menej, ak by mali v práci priateľov. Silná väčšina (85 %) zároveň verí, že podáva lepší výkon, ak cíti komunitu so svojimi kolegami.