Kedy a ako siať mrkvu, aby nevzchádzala riedko a nerástla krivá
Mrkva patrí medzi základné druhy na zeleninovej hriadke, no jej pestovanie nie je také jednoduché, ako sa zdá. O úspechu rozhoduje už jarná sejba – príprava pôdy, technika výsevu aj prvé dni po ňom. Chyby sa prejavia až pri zbere.
Pestovanie mrkvy v praxi
Najlepšie sa jej darí v piesočnato-hlinitej pôde v starej sile s dostatočnou zásobou draslíka a vápnika, s veľmi mierne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou. Pestujte ju po plodinách, ktoré hriadku zanechajú v čistom, nezaburinenom stave, ideálne po uhorkách, karfiole či zemiakoch. Ako zelenina druhej trate obľubuje pôdu v takzvanej starej sile. Pestovať ju v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom nie je rozumné. Korene budú praskať, zle sa skladovať a hrozí aj zvýšený výskyt škodcov.
Pri jarnom pestovaní sa odporúča prihnojenie dusíkom, no najneskôr tri týždne pred sejbou. V tomto termíne zapracujte väčšinu dávky, zvyšok doplňte približne mesiac po vzídení. Dbajte však na mieru – nadbytok dusíka vedie k hromadeniu dusičnanov v koreňoch.
Kedy a ako siať
Mrkvu začnite siať v marci až apríli priamo na hriadky, keď pôda po zime mierne oschne. Semená klíčia už pri teplote okolo 4 °C, no vzchádzanie je pomalé a trvá aj tri týždne. Riadky by mali byť vzdialené 30 až 40 cm. Po vzídení rastliny jednoťte na približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru.
Vyššiu kvalitu koreňov dosiahnete pestovaním v hrobliach. Pripravíte si ich podobne ako pri zemiakoch – široké asi 50 až 60 cm s rovnou hornou časťou. Do nich vysejte dvojriadok. Korene budú rovnejšie a zber jednoduchší, no pôda rýchlejšie presychá, preto treba myslieť na pravidelnú zálievku.
Prečo mrkva vzchádza riedko
Problémy pri pestovaní mrkvy vznikajú najčastejšie ešte pred vzídením. Ak dôjde k chybám v tejto fáze, porast už nebude rovnomerný.
- Najčastejším dôvodom riedkeho vzchádzania je preschnutie pôdy. Semená klíčia dlho a ak počas tohto obdobia pôda vyschne, časť z nich už nevzíde. Výsledkom sú prázdne miesta v riadku.
- Problémom býva aj pôdny prísušok. Po daždi alebo zálievke sa na povrchu vytvorí tvrdá vrstva, ktorú slabé klíčky nedokážu preraziť.
- Svoju úlohu zohráva tiež technika sejby. Príliš hlboký výsev, nerovnomerné rozloženie semien alebo slabý kontakt s pôdou spôsobujú, že rastliny vzchádzajú nejednotne.
Prečo sa korene krivia
Deformované, rozvetvené alebo pokrútené korene sú takmer vždy dôsledkom nevhodnej pôdy. Ak je pôda hrudovitá alebo obsahuje kamene, rastúci koreň naráža na prekážky a mení smer rastu. Podobne pôsobí aj zhutnená vrstva, cez ktorú nedokáže prerásť. Nevhodné je aj pestovanie po čerstvom hnojení. Organická hmota v rozklade podporuje vetvenie koreňov a znižuje ich kvalitu. Problémy zhoršuje tiež nepravidelná zálievka. Striedanie sucha a prudkého zavlaženia vedie k praskaniu koreňov.
Prvé dni po sejbe
O výsledku pestovania mrkvy rozhodujú dni bezprostredne po výseve. Pôdu je potrebné jemne utlačiť, aby sa semená dostali do kontaktu s vlhkou vrstvou. Následne udržiavajte povrch rovnomerne vlhký. Zálievka má byť jemná, aby sa semená nevyplavili. Ak pôda preschne alebo sa vytvorí prísušok, porast už nebude možné zachrániť ani neskoršou starostlivosťou.
Predplodiny a susedia
Mrkva patrí do druhej trate a najlepšie sa jej darí po plodinách, ktoré zanechajú pôdu čistú a dobre spracovanú. Nevhodné je pestovanie po iných koreňových druhoch. Na hriadke jej prospieva kombinácia s cibuľou alebo cesnakom, ktoré pomáhajú obmedzovať škodcov. Vhodným partnerom je aj šalát či reďkovka, ktorá slúži ako značkovacia plodina.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.