Top 7 kurióznych zelenín: pritiahnu zvedavé pohľady susedov, chutia skvelo a plnia koše úrodou
Biela nakladačka, mini „melónové“ uhorky, ačokča či edamame. Netradičné druhy už nie sú len zberateľskou zaujímavosťou — v teplejšom kúte záhrady ich dopestujete aj u nás. Toto je výber, ktorý sa oplatí vyskúšať.
Tak trochu iná zelenina s reálnym pestovaním v našich podmienkach
Väčšina z nás má v hlave „šablónu“: uhorka je zelená a dlhá, nakladačka krátka a pichľavá. Lenže práve medzi tekvicovými rastlinami je obrovská variabilita – farby, tvary aj využitie v kuchyni. A čo je podstatné: viaceré netradičné druhy sa dajú pestovať aj v našich podmienkach, ak im doprajete teplo, slnko a oporu.
V článku nájdete výber zelenín (nielen uhorkovitých), ktoré majú reálnu pestovateľskú logiku – nie iba „kuriozitu do fotogalérie“.
Teplé stanovište je základ
Spoločný menovateľ takmer všetkých netradičných druhov je teplo. Kľúčové je zvoliť najslnečnejšiu časť pozemku — ideálne pri južnej stene, plote alebo mieste chránenom pred vetrom. Väčšina z nich je citlivá na chlad a mráz, preto ich vysádzajte až po skončení rizika neskorých mrazov. Ak chcete, aby boli rastliny stabilne produktívne, myslite na dve praktické veci, ktoré robia rozdiel: pravidelnú zálievku a zber. Tykvovité druhy pri strese ľahko kolíšu v chuti, a platí, že čím častejšie zbierate mladé plody, tým ochotnejšie nasadzujú ďalšie.
1. Biela uhorka
‘White Wonder’ je „normálna“ uhorka, len s netradičnou farbou. Ide o odrodu, ktorá sa pestuje ako šalátová aj na nakladanie – plody sú krémovo biele, chrumkavé a miernej chuti. V praxi funguje veľmi podobne ako klasické uhorky, takže je to ideálny vstupný krok, ak chcete začať s netradičnými druhmi bez rizika. Odporúča sa zberať mladé plody dlhé približne 13 cm. Pri rovnomernej zálievke a pravidelnom zbere má dobrý rytmus rodenia. Ak sa zber odkladá, aj pri bielej uhorke rýchlo rastú semená a chuť stráca jemnosť. V kuchyni sa výborne hodí na priamu konzumáciu aj na sladkokyslé zaváranie – výsledok je vizuálne úplne iný než pri klasických nakladačkách.
2. Mexická uhorka
Mexická uhorka (Melothria scabra) známa aj ako cucamelon tvorí drobné plody pripomínajúce miniatúrne melóny. Chuť je uhorková s jemne kyslastým tónom. Rastlina je popínavá a vďačná – pri dobrej opore dokáže rodiť nepretržite celé leto. Pestovateľsky sa správa podobne ako uhorky: potrebuje slnko, výživnú pôdu a výsadbu až po poslednom riziku mrazu. Predpestovanie jej dáva náskok, najmä v chladnejších oblastiach. V kuchyni je ideálna na rýchle nakladanie do pohára, do šalátov alebo ako drobný chrumkavý doplnok k jedlu.
3. Ačokča
Cyklantéra odnožená (Cyclanthera pedata) je známejšia pod ľudovým pomenovaním ačokča, korila alebo uhorkopaprika, hoci botanicky s uhorkami ani paprikami nesúvisí. Ide o bujne rastúcu popínavú rastlinu, ktorá sa ochotne chytá opory a rýchlo zaplní priestor. Najlepšie funguje na pergole, plote alebo sieti. Po dosiahnutí vrcholu opory má zmysel výhonky zaštipnúť, čím sa podporí tvorba bočných výhonov a vyššia násada plodov. Mladé plody sú najkrehkejšie a dajú sa konzumovať celé, pri starších sa z nich zvyknú vyberať semená. Využitie má široké – od šalátov cez tepelné úpravy až po sladkokyslé zaváranie.
4. Kivano
Kivano (Cucumis metuliferus), často označované ako „rohatý melón“, patrí medzi výrazne teplomilné druhy. Najlepšie sa mu darí na chránenom, južnom stanovišti, kde nehrozia teplotné výkyvy. Rastlinu sa oplatí viesť po opore – výhonky sú lepšie prevzdušnené a plody zostávajú čisté. Dôležitá je rovnomerná zálievka – dlhšie preschnutie sa môže prejaviť slabšou násadou. Dužina je želatínová, osviežujúca a využíva sa najmä do šalátov, dezertov či nápojov, nie ako klasická uhorka.
5. Lagenária
Lagenária (Lagenaria siceraria) je výrazne popínavá rastlina s dlhými výhonmi a veľkými bielymi kvetmi, ktoré sa otvárajú večer a v noci. Práve to je dôvod, prečo môže mať v niektorých záhradách slabšiu násadu plodov – pomôcť môže ručné opelenie. Ak ju pestujete na zber mladých plodov, potrebuje dostatok živín a vlahy, pretože vytvára veľké množstvo zelenej hmoty. Ak ju pestujete na dekoratívne účely, plody sa nechávajú do plnej zrelosti a následne sa dosušia.
6. Edamame
Edamame je sója pestovaná na zber zelených strukov. Rozdiel oproti sóji na zrno je v termíne zberu – struky sa zberajú, keď sú ešte zelené, plne vyvinuté, no mäkké. Semená sa konzumujú po krátkom (3– až 5-minútovom) uvarení v slanej vode. Tento strukovine prospieva teplejšie stanovište a pôda, ktorá v priebehu leta nevysychá. Keďže struky dozrievajú pomerne naraz, pre dlhší zber má zmysel urobiť viac výsevov s časovým odstupom.
Video
Tipy na prípravu edamame
Zdroj:
Lucia Sedláček Harničárová/Canva
7. Momordika
Momordika (Momordica), alebo tiež bitter melon či horká uhorka je tradičná surovina ázijskej kuchyne a patrí medzi najnáročnejšie druhy z tohto výberu. Je výrazne teplomilná a u nás sa jej darí najmä v najteplejších oblastiach alebo v chránených podmienkach skleníka. Rastlina je popínavá, preto sa pestuje na opore. Zbierajú sa mladé, ešte zelené plody, ktoré sú mierne horké a používajú sa najmä tepelne upravené ako súčasť zeleninových príloh k jedlám z mäsa.
Rýchly prehľad: ktorá netradičná zelenina sa hodí do vašej záhrady
- Biela uhorka – jednoduchý štart, šaláty aj zaváranie, dôležitý je včasný zber.
- Mexická uhorka – drobné plody, opora a pravidelný zber.
- Ačokča – bujný rast, potrebuje priestor a zaštipovanie.
- Kivano – chránené teplé stanovište, rovnomerná zálievka.
- Lagenária – veľa zelenej hmoty, často pomôže ručné opelenie.
- Edamame – zber zelených strukov, viac výsevov pre dlhší zber.
- Momordika – najnáročnejšia, len do skutočne teplých podmienok.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.