Trávniky vysychajú, vinič a figovníky silnejú: Ako sa slovenské záhrady menia pod vplyvom klímy
Zmeny klímy zasahujú aj záhrady. Horúce letá, suchá a extrémy počasia menia výber rastlín aj spôsob starostlivosti. Niektoré druhy ustupujú, iné sa dostávajú do popredia. Budúcnosť záhrad závisí od ich prispôsobenia.
Odborníci upozorňujú, že to, čo sa ešte pred pár rokmi zdalo vzdialené, dnes výrazne ovplyvňuje bežné záhradkárske sezóny. Suché obdobia sa predlžujú, zimy bývajú miernejšie a jar prináša prívalové dažde. Tento trend zasahuje nielen poľnohospodárstvo, ale aj naše záhrady – ich vzhľad, druhové zloženie aj spôsob starostlivosti.
Naznačuje to výskum, o ktorom informoval portál The Conversation. Britskí vedci opisujú meniaci sa charakter záhrad vo Veľkej Británii – no rovnaké výzvy čakajú aj Slovensko. Predpokladajú sa teplejšie, vlhkejšie zimy a horúcejšie, suchšie letá – teda podmienky, ktoré si vyžiadajú nový prístup k pestovaniu.
Trávniky pod tlakom sucha
Jednou z prvých „obetí“ týchto zmien sú klasické trávniky. Ich sýtozelený vzhľad je udržateľný len vďaka pravidelnému zavlažovaniu, ktoré si vyžaduje čoraz viac vody. V suchších oblastiach, ako sú Záhorie či Podunajská nížina, často hnednú už uprostred leta.
Riešením je premena časti trávnika na kvitnúcu lúku alebo zmiešaný porast s trávami tolerantnými voči suchu. Takáto lúka potrebuje menej vody, kosí sa len raz až dvakrát ročne a zároveň zvyšuje biodiverzitu. Rebríček, chrpa či klinček poľný nahradia rovnomerný zelený koberec odolnejším a prirodzenejším porastom.
Suchomilné rastliny a stredomorská inšpirácia
Záhradkári čoraz častejšie siahajú po rastlinách, ktoré znesú viac slnka a menej vlahy. Levanduľa, šalvia, tymian či rozmarín už dávno nepatria len do Stredomoria – výborne sa im darí aj (nielen) na južnom Slovensku či v nížinách, kde letné teploty presahujú 30 °C a pôda býva ľahšia.
Aj vinič, figovník či mandľa, ktoré kedysi rástli len v najteplejších oblastiach, dnes prenikajú severnejšie. Vďaka dlhšiemu vegetačnému obdobiu stíhajú dozrieť a prinášajú úrodu. V záhradách sa udomácňujú aj rozchodníky a skalničky, ktoré dobre znášajú sucho a pôsobia dekoratívne počas celého roka.
Voda – najcennejšia surovina budúcnosti
Ak doteraz pri suchu stačilo zapnúť hadicu, do budúcnosti sa to zmení. Zadržiavanie vody priamo v záhrade sa stáva kľúčovým prvkom adaptácie. Jednoduchý sud pod odkvapom zachytí desiatky litrov dažďovej vody, ktoré prídu vhod počas sucha. Väčšie záhrady môžu využívať aj podzemné zásobníky či rozvody na tzv. šedú vodu z domácnosti.
Kľúčovú úlohu hrá aj pôda – ak obsahuje viac organickej hmoty, dokáže zadržať oveľa viac vlahy. Pravidelné kompostovanie, zapracovanie lístia či odklon od rašelinových substrátov prospieva rastlinám aj klíme. Ťažba rašeliny totiž uvoľňuje oxid uhličitý a znižuje uhlíkové zásoby v krajine.
Záhrady ako laboratórium budúcnosti
Záhrada už nie je len miestom oddychu, ale aj experimentálnym priestorom, kde sa učíme reagovať na meniace sa podmienky. Každý záhradkár môže skúmať, ktoré druhy lepšie znášajú výkyvy počasia, ako zadržať vodu alebo zlepšiť mikroklímu pomocou výsadby stromov a kríkov.
Zmena klímy prináša výzvy, ale aj nové možnosti. Slovenské záhrady sa menia – pomaly, ale viditeľne. Kto začne s úpravami už dnes, získa v budúcnosti stabilnejšiu, odolnejšiu a zdravšiu záhradu. Takú, ktorá zvládne aj horúce leto bez každodennej zálievky a pritom zostane zelená, pestrá a plná života.
Video
O prírode a vymieraní druhov hovorí v relácii Pravda o klíme Adriana Brossmannová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.