Rebarbora je hit jari, no nie pre každého: pri týchto problémoch ju radšej vynechajte
Rebarbora patrí k typickým chutiam jari, no nie je to surovina bez rizika. Obsahuje cenné látky, zároveň však aj kyselinu šťaveľovú, ktorá môže ovplyvniť vstrebávanie vápnika a zaťažiť obličky. Pre niektorých ľudí je preto nevhodná.
Jarná surovina s dvoma tvárami
Rebarbora (Rheum rhabarbarum) patrí medzi prvé čerstvé plodiny sezóny. V kuchyni sa využíva najmä do koláčov, kompótov či džemov, preto ju mnohí vnímajú skôr ako ovocie než zeleninu. Nutrične má pritom zaujímavé zloženie, no zároveň aj špecifiká, ktoré ju radia medzi suroviny, s ktorými treba narábať opatrne.
Čo telu dá
Rebarbora je nízkokalorická a bohatá na vlákninu, ktorá podporuje trávenie a pomáha udržiavať pocit sýtosti. Obsahuje aj antioxidanty – najmä antokyány a polyfenoly –, ktoré sa podieľajú na ochrane buniek a tlmení zápalov. Z minerálnych látok stojí za zmienku vápnik a draslík, doplnené o vitamín K, menšie množstvo vitamínu C a železa. Práve kombinácia vlákniny a bioaktívnych látok robí z rebarbory zaujímavú súčasť jarného jedálnička.
Video
Bublanina patrí k najobľúbenejším koláčom. Dá sa do nej schovať nielen veľa ovocia ale aj množstvo ďalších dobrôt. Naša šľahačková bublanina s rebarborou a jahodami v sebe ukrýva ešte bielu čokoládu a kokos.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte **Šľahačková bublanina s rebarborou a jahodami ** na Varecha.sk
Kde vzniká problém
Najväčším rizikom je obsah kyseliny šťaveľovej. Tá sa nachádza najmä v listoch, ale v menšej miere aj v stonkách, ktoré sa bežne konzumujú. V tele viaže vápnik na nerozpustné zlúčeniny, čím znižuje jeho využiteľnosť. Pri vyššom príjme môže prispieť k tvorbe obličkových kameňov. V extrémnych prípadoch – najmä pri konzumácii listov – hrozí aj otrava. Listy rebarbory sa preto nikdy nekonzumujú. Obsahujú vysoké koncentrácie kyseliny šťaveľovej aj ďalších látok, ktoré môžu byť pre človeka toxické.
Kto by mal byť opatrný
Rebarbora nie je problém pre zdravého človeka v primeranom množstve. Existujú však skupiny, ktoré by mali jej konzumáciu výrazne obmedziť alebo sa jej úplne vyhnúť.
- Riziko sa týka najmä ľudí s ochoreniami obličiek alebo so sklonom k tvorbe oxalátových kameňov. * Opatrnosť je na mieste aj pri dne, kde môže ovplyvňovať metabolizmus purínov.
- Nevhodná je aj pre malé deti, ktorých organizmus ešte nedokáže efektívne pracovať s oxalátmi.
- Diskutabilná zostáva aj konzumácia v tehotenstve a počas dojčenia, najmä pri vyšších dávkach.
- Problém môže predstavovať aj pri osteoporóze alebo nízkej hladine vápnika.
Ako ju jesť bezpečnejšie
Riziko sa dá výrazne znížiť správnou úpravou a kombináciou potravín. Základom je používať len mladé stonky, ktoré obsahujú menej kyseliny šťaveľovej. Tepelná úprava – najmä varenie alebo blanšírovanie – znižuje jej obsah, pretože časť prechádza do vody. Tá by sa však nemala ďalej používať. Význam má aj kombinácia s potravinami bohatými na vápnik, napríklad s tvarohom alebo jogurtom. Vápnik sa naviaže na oxaláty už v tráviacom trakte, čím sa obmedzí ich vstrebávanie. Dôležitý je aj spôsob pestovania. Nadmerné hnojenie dusíkom môže zvyšovať obsah kyseliny šťaveľovej v rastline, čo sa následne prenáša aj do kuchyne.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.