Upokojuje nervy, podporuje psychiku, zmierňuje prejavy lupienky. Problém je, že väčšina ľudí siaha po nesprávnej verzii

Vanilkový „struk“, ako ho bežne nazývame, je z botanického hľadiska plodom orchidey vanilky voňavej (Vanilla planifolia) – tobolkou naplnenou tmavou, kašovitou hmotou s množstvom drobných semien. Tie sú síce typickým znakom pravej vanilky, no po zbere a fermentácii už nie sú klíčivé. Práve fermentácia a následné sušenie dávajú vanilke jej nezameniteľnú, vytrvalú vôňu.

Vanilka rastie z bielych, krátko kvitnúcich kvetov orchideí. Každý kvet je otvorený len niekoľko hodín – aj to je jeden z dôvodov, prečo patrí medzi najnáročnejšie pestované koreniny sveta.

Kráľovná medzi koreninami

Vanilka je druhou najdrahšou koreninou na svete, hneď po šafrane. Jej cena nesúvisí s módou ani marketingom, ale s mimoriadne náročným pestovaním. Mimo pôvodnej oblasti Strednej Ameriky sa kvety musia opeľovať ručne – jeden po druhom, často pomocou tenkého bambusového drievka alebo tŕňa. Na získanie jedného kilogramu prírodného vanilínu je potrebné opeliť približne 40-tisíc kvetov, čo zodpovedá úrode asi 500 kilogramov vanilkových plodov. Aj preto je pravá vanilka vzácna a drahá.

Od Aztékov po európske dvory

Pôvod vanilky siaha do Strednej Ameriky, kde ju poznali už Mayovia a Aztékovia. Používali ju nielen na dochucovanie nápojov, ale aj ako súčasť posilňujúcich zmesí. Legendárny nápoj xocolatl – kombinácia kakaových bôbov, vody, korenia a kukurice – mal podľa dobových správ povzbudzovať telo aj myseľ. Do Európy sa vanilka dostala so španielskymi dobyvateľmi a rýchlo si našla cestu na kráľovské dvory. Skutočný rozmach pestovania však nastal až po prenesení rastlín na ostrovy Indického oceánu, odkiaľ pochádza dnes známa bourbonská vanilka.

Vanilín ako kľúčová látka

Hlavnou účinnou zložkou vanilky je vanilín. Práve on je zodpovedný za charakteristickú chuť, vôňu a časť biologických účinkov. V jednom vanilkovom plode tvorí približne 1,5 až 2,4 percenta obsahu. Zaujímavosťou je, že prírodný vanilín sa dnes používa len zriedkavo. Väčšina vanilkovej arómy v potravinách a kozmetike pochádza zo synteticky vyrábaného vanilínu, ktorý je lacnejší, no chuťovo aj chemicky jednoduchší než prirodzený komplex látok v pravej vanilke.

Čo hovorí veda o účinkoch vanilky

Vanilka a vanilín sú predmetom výskumu najmä pre svoje antioxidačné, protizápalové a antimikrobiálne vlastnosti. Väčšina dostupných údajov však pochádza zo štúdií na zvieratách. Výskumy naznačujú, že antioxidanty vo vanilke môžu chrániť bunkovú DNA pred poškodením a podieľať sa na mechanizmoch, ktoré bránia nekontrolovanému množeniu buniek. Pri niektorých typoch nádorov sa u zvierat pozorovalo zmenšenie nádorovej masy, no u ľudí zatiaľ takéto výsledky potvrdené neboli.

Psoriáza, mozog a nervový systém

Vanilín vykazuje protizápalové účinky aj pri kožných ochoreniach. Pokusy na zvieratách ukázali zmiernenie zápalu a opuchov pri psoriáze (lupienke). Zároveň sa skúma jeho vplyv na neurodegeneratívne ochorenia, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Vedci predpokladajú, že vanilín dokáže prechádzať hematoencefalickou bariérou a tlmiť oxidačné procesy v mozgu. U zvierat sa pri dlhodobom podávaní pozorovalo zlepšenie motorických funkcií a správania. Naznačujú to aj výsledky predklinického výskumu publikované v odbornom časopise Journal of Agricultural and Food Chemistry.

Upokojujúca vôňa bez tabletiek

Vanilka sa už stáročia spája s upokojením nervového systému. Jej vôňa sa využíva v arómoterapii pri úzkostiach, nespavosti či psychickom napätí. Experimenty na zvieratách ukazujú, že inhalácia vanilínu môže ovplyvňovať správanie a znižovať prejavy stresu. Aj preto sa vanilka dodnes používa v parfumoch, kozmetike a relaxačných produktoch – nielen pre vôňu, ale aj pre jej psychologický efekt.

Pravá vanilka verzus vanilín

Vanilkový cukor a vanilínový cukor nie sú to isté. Kým vanilkový cukor obsahuje skutočnú vanilku, vanilínový cukor je založený na syntetickej aróme. Rozdiel je nielen v cene, ale aj v chuti – pravá vanilka má hlbší a komplexnejší aromatický profil. Oplatí sa preto čítať etikety. Vanilka v surovom stave, v extrakte či v paste je síce drahšia, no jej chuť a vlastnosti sa nedajú úplne nahradiť.

Vanilka ako rastlina do bytu

Vanilková orchidea – vanilka voňavá – sa dá pestovať aj ako izbová rastlina, no vyžaduje teplo, vysokú vzdušnú vlhkosť a dostatok svetla. Semená z vanilkového plodu neklíčia, preto je potrebné zaobstarať si mladú rastlinu. Pri správnej starostlivosti môže po niekoľkých rokoch zakvitnúť. Ak má vytvoriť plody, kvety je potrebné opeľovať ručne – presne tak, ako sa to robí na plantážach.