Rebarbora - aromatická zelenina nielen do koláčov
Rebarbora je bylina trvalka. Chuťou pripomína chuť kyslastých zelených jabĺk. Ľudia k nej zvyčajne pridávajú cukor, aby bola sladšia, a potom ju pečú alebo varia.
Stopky rebarbory majú aromatickú vôňu a po uvarení sú príjemne kyslé a mierne sladké.
Ak je rastlina vystavená extrémnemu chladu, nebezpečné kyseliny sa môžu premiestniť do stopky, preto treba rebarboru uchovávať na mierne teplom mieste, teda v takom prostredí, v akom normálne rastie. Kyselina šťaveľová sa v tele viaže na vápnik, preto je vhodná jej konzumácia s tvarohom či mliekom.
Viete, že…?
Stopky sú jedinou vecou, ktorá sa z rebarbory konzumuje, pretože trojuholníkové listy sú extrémne bohaté na kyselinu šťaveľovú, ktorá môže spôsobiť u ľudí ochorenie.
Zdravotný prínos rebarbory zahŕňa jej schopnosť zlepšiť trávenie, bojovať proti Alzheimerovej chorobe, stimulovať rast kostí, vyhnúť sa poškodeniu neurónov, posilniť zdravie kože, bojovať proti rakovine, optimalizovať metabolizmus, zlepšiť krvný obeh a chrániť pred rôznymi kardiovaskulárnymi ťažkosťami. Účinne ničí škodlivé mikroorganizmy a je močopudná. Rebarbora je jedna z potravín s nízkym obsahom kalórií a často sa odporúča pre ľudí, ktorí sa snažia schudnúť, ale napriek tomu chcú zostať zdraví.
Vitamíny
C, K, vitamíny skupiny B
Živiny a minerály
vláknina, bielkoviny, vápnik, draslík, mangán a horčík, flavonoidy, beta karotén, luteín
Stopky rebarbory majú aromatickú a bylinnú vôňu a po uvarení sú príjemne kyslé a mierne sladké. Najčastejšie sa používajú v sladkých pokrmoch – do plnených koláčov či tort. Výborná je rebarborová torta, ovocné pyré, rebarborový sirup, želé či kompót. Pri slaných jedlách podusenú rebarboru konzumujeme ako prílohu k mäsu či rybám, alebo varíme rebarborovú polievku s kyslou smotanou. Ale pozor, pri varení nepoužívame hliníkový riad, pretože kov z neho reaguje s kyselinou šťaveľovou a ostatnými zložkami šťavy.
Táto zelenina prišla do Európy od barbarov – z Mongolska, Číny a zo Zabajkalska. Už pred viac ako tromi tisíckami rokov sa v Číne užívala ako liek a potravina. Najmä Arabi ju rozšírili do celého sveta. V Európe ju najskôr začali využívať Nemci a Angličania, od 18. storočia sa rozšírila po celom kontinente.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.