Výška platu rozhoduje aj o stromoch: príjemná zeleň pri bývaní je v Európe výsadou bohatších
Na mape európskych miest sa rysuje rozdiel, ktorý si väčšina ľudí všimne až vtedy, keď ho začne porovnávať. Nová analýza stoviek miest ukazuje, že podmienky na život sa nelíšia len cenou bývania – rozdiel je viditeľný aj priamo v uliciach.
Video
Čo sú v mestách radiátory a čo klimatizácie?
V relácii Pravda o klíme odpovedá Zuzana Pšenáková z občianskeho združenia Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu.
Zdroj:
TV Pravda
Príjem nerozhoduje len o tom, kde bývate. V Európe čoraz viac rozhoduje aj o tom, či máte za oknom stromy, alebo len rozpálený betón.
Štúdia výskumníkov z Európskej komisie a Kodanskej univerzity, ktorí analyzovali 862 miest naprieč kontinentom, prináša výrazné zistenie: primeraný prístup k stromom, tieňu a zeleným plochám má menej ako 15 percent obyvateľov.
Zeleň podľa príjmu
Výskum zároveň ukazuje jasný rozdiel medzi skupinami obyvateľov. Ľudia s vyšším čistým príjmom častejšie žijú v mestských oblastiach s podstatne lepším prístupom k zeleni než nízkopríjmové domácnosti. Rozdiel tak nie je len v kvalite bývania, ale aj v prostredí, ktoré obyvateľov každodenne obklopuje.
Európa v mestskej zeleni zaostáva
Európa pritom podľa autorov štúdie stále nespĺňa tzv. princíp 3–30–300 v urbanistickom plánovaní. Ten hovorí, že obyvatelia by mali mať zo svojho domu výhľad aspoň na tri veľké stromy, koruny stromov by mali pokrývať 30 percent územia mestských štvrtí a každý by mal bývať do 300 metrov od zelene. Realita európskych miest je však od tohto štandardu vzdialená.
Rozdiely sa ukazujú aj medzi jednotlivými časťami Európy. Mestá v bohatších severozápadných regiónoch spĺňajú tento princíp približne s dvojnásobne vyššou pravdepodobnosťou než mestá v južnej a východnej časti kontinentu.
Podľa výskumníkov má dostupnosť stromov a zelených plôch priamy vplyv na podmienky v mestách. Klimatické zmeny a poškodené ekosystémy zosilňujú letné horúčavy, zatiaľ čo znečistenie ovzdušia a hluk zostávajú problémom v celej Európe. Zvýšenie počtu stromov a zelených plôch by podľa autorov mohlo tieto vplyvy výrazne zmierniť.
Ako upozornil Politico, hoci sa EÚ zaviazala do roku 2030 zastaviť úbytok zelene v mestách, aktuálne dáta ukazujú, že kvalitu prostredia stále výrazne určuje adresa a výška príjmu.
Nemáte park? Toto si viete vytvoriť aj na balkóne
Aj malý priestor dokáže citeľne zmeniť mikroklímu. Kľúčom nie je množstvo rastlín, ale ich typ a kombinácia. Najväčší efekt majú druhy s väčšími listami, ktoré odparujú vodu a ochladzujú vzduch. V praxi to znamená napríklad figovník v nádobe, hortenzie, funkie alebo okrasné trávy. Na slnečných balkónoch fungujú aj popínavé rastliny – vytvoria tieň a znížia prehrievanie steny.
Dôležité je aj usporiadanie. Rastliny by nemali byť roztrúsené, ale sústredené do jednej hustej skupiny. Práve tak vzniká efekt „zeleného ostrova“, ktorý má citeľný vplyv na teplotu aj vlhkosť vzduchu.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.