Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pravekým oceánom vládli obrovské chobotnice veľké ako dnešné veľryby. Boli obávanými predátormi
Fosílie z Kanady a Japonska naznačujú, že v pradávnych oceánoch žili chobotnice veľké ako dnešné veľryby.
Porovnanie veľkosti pravekej chobotnice.
V časoch, keď sa po súši pohybovali dinosaury a oceány ovládali mohutné morské „príšery,“ sa v hlbinách zrejme ukrýval aj iný predátor. Nie žralok, ale obrovská chobotnica s ramenami dlhými niekoľko metrov a silnými čeľusťami schopnými drviť tvrdé schránky koristi.
Nová štúdia publikovaná v časopise Science naznačuje, že niektoré pradávne hlavonožce mohli dorastať do dĺžky až 19 metrov. To je približne veľkosť stredne veľkého vráskavca obrovského, jednej z najväčších veľrýb na svete. V porovnaní s nimi by aj dnešné obrovské sépia pôsobili priam groteskne.
Obor z pradávnych čias
Vedci opísali vyhynutý rod Nanaimoteuthis, ktorého fosílie sa našli vo vrstvách hornín na ostrove Vancouver v Britskej Kolumbii a v japonskom Hokkaide. Najväčší druh, Nanaimoteuthis haggarti, mohol patriť medzi najväčšie bezstavovce, aké kedy žili na našej planéte. Hoci z mäkkého tela chobotnice sa nezachovalo takmer nič, vedcom na prepočty stačili mohutné fosílie čeľustí.
Opotrebovanie týchto ostrých tesákov dokazuje, že nešlo o neškodného morského tvora. Na čeľustiach sa nachádzali stopy rozdrvených lastúr, kostí či pancierov. Takáto chobotnica mohla byť predátorom, ktorému nestačila len mäkká korisť, ale nepohrdol ani „obrnenými“ živočíchmi.
Mäkké telá chobotníc sa fosilizujú mimoriadne zriedka. Mnohé nálezy preto zostávajú ukryté v hornine bez toho, aby ich bolo možné vidieť voľným okom. Výskumníci preto použili metódu označovanú ako digitálna ťažba fosílií.
Poskladať chobotnicu pomohla aj umelá inteligencia
Horninu postupne obrúsili po veľmi tenkých vrstvách, každú z nich nasnímali vo vysokom rozlíšení a následne pomocou počítačových modelov vytvorili trojrozmernú podobu ukrytých čeľustí. Umelá inteligencia pomohla poskladať detaily, ktoré by sa pri bežnom opracovaní mohli zničiť.
Vďaka tomu mohli vedci potvrdiť, že nálezy nepatrili príbuzným obrovských hlavonožcov z druhu Vampyroteuthis infernalis, ako sa predtým predpokladalo. Dnešní príbuzní obrovskej chobotnice žijú prevažne v hlbokom oceáne a na rozdiel od známejších pobrežných chobotníc majú na tele plutvy.
Inteligentný lovec z hlbín oceánov
Zaujímavé sú aj nerovnomerné stopy opotrebovania na čeľustiach. Niektoré fosílie boli viac obrúsené na jednej strane, čo môže naznačovať, že živočích pri love uprednostňoval určitú stranu tela. Podobná „pravorukosť“ alebo „ľavorukosť“ sa dnes spája so zložitejším správaním a u moderných chobotníc aj s vysokou inteligenciou.
Vedci však zostávajú opatrní. Z fosílie nemožno presne určiť, aké bystré tieto tvory boli. Nanaimoteuthis žil približne pred 100 až 72 miliónmi rokov. To znamená, že ide najmenej o päť miliónov rokov staršie fosílie chobotníc, než aké boli doposiaľ známe.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.