Už po 10 minútach práce s umelou inteligenciou môže mozog zlenivieť, naznačujú štúdie
Vedci upozorňujú, že hotové odpovede môžu oslabiť vytrvalosť pri riešení úloh aj dôveru vo vlastné schopnosti.
Ilustračné foto
Ako často sa spoliehate na umelú inteligenciu dnes a ako ste sa na ňu spoliehali pred pol rokom? Veríte jej viac, než v minulosti? Podľa najnovších štúdií môže intenzívnejšie používanie umelej inteligencie oslabiť vytrvalosť, pamäť a aj dôveru vo vlastné schopnosti.
Umelá inteligencia dokáže za pár sekúnd napísať text, vysvetliť zložitý pojem, navrhnúť riešenie úlohy alebo opraviť chyby. Pre mnohých ľudí sa stala pracovnou pomôckou podobnou kalkulačke či vyhľadávaču. Lenže práve v tom sa podľa viacerých výskumníkov skrýva problém. Ak nástroj neustále odstraňuje prekážky, mozog môže prichádzať o tréning, ktorý je potrebný na učenie.
Nové výskumy naznačujú, že nejde iba o otázku správnych či nesprávnych odpovedí. Kľúčové je, čo sa stane vo chvíli, keď odpoveď nepríde hneď. Či človek ešte chvíľu hľadá riešenie, alebo úlohu odloží, pretože si zvykol, že niekto iný ju dokončí zaňho. Práve táto mentálna vytrvalosť je základom učenia, porozumenia a podpory kritického myslenia.
Stačí aj desať minúť
Medzinárodný tím výskumníkov z univerzít v Oxforde, MIT, UCLA a Carnegie Mellon skúmal, ako sa ľudia správajú po krátkej práci s umelou inteligenciou. Účastníci riešili úlohy z matematického uvažovania aj porozumenia textu. Četbot im síce pomohol v danom momente, no keď dostupný nebol, dostavil sa nepríjemný pocit bezradnosti.
Ľudia, ktorí predtým riešili úlohy s podporou umelej inteligencie, mali bez jej pomoci horšie výsledky než tí, ktorí ju nepoužili vôbec. Vo výsledku sa častejšie vzdávali a mali slabší výkon pri samostatnom riešení. Podľa autorov sa tento rozdiel objavil už po približne desiatich minútach práce s AI.
Výskumníci tento jav prirovnali k efektu „variacej sa žaby.“ Každé použitie umelej inteligencie môže vyzerať nevinne. Človek ušetrí čas, získa rýchlu odpoveď a preskočí nepríjemné hľadanie riešenia. Ak sa však podobný vzorec opakuje denne, výsledkom môže byť postupné oslabenie schopností, ktoré sa bez námahy sami nevybudujú. Mozog je totiž lenivý a vždy hľadá skratky v záujem šetriť zdroje a energiu.
Mozog potrebuje prekážky
Pri učení nie je každé zaseknutie chybou. Práve chvíle, keď sa riešenie nedarí pomenovať, keď treba prečítať vetu druhýkrát alebo vrátiť sa k výpočtu, bývajú pre mozog najdôležitejšie. Práve tento odpor núti mozog vytvárať spojenia, porovnávať možnosti a opravovať vlastné omyly.
Vedci venujúci sa kognitívnemu mysleniu tento typ námahy označujú v prenesenom význame ako „nevyhnutnú zložitosť.“ Ide o akési produktívne nepohodlie, ktoré síce spomaľuje okamžitý výkon, ale posilňuje učenie. Ak ho AI odstráni príliš skoro, človek môže dostať správnu odpoveď bez toho, aby si vybudoval schopnosť prísť k nej samostatne.
To neznamená, že umelá inteligencia robí ľudí hlúpejšími. Rozhoduje najmä spôsob ako s ňou ľudia narábajú. Iné následky má situácia, keď četbot vypracuje celé riešenie, a iné, keď slúži ako oponent, ktorý kladie otázky, upozorní na slabé miesto alebo prinúti človeka, aby svoj argument lepšie obhájil.
Ďalšia štúdia publikovaná v časopise Technology, Mind and Behavior ukázala podobný vzorec pri sebadôvere. Ľudia, ktorí sa na AI priveľmi spoliehali, častejšie opisovali, že četbot „myslel“ za nich. Zároveň mali menšiu dôveru vo vlastné nápady. Naopak, účastníci, ktorí výstup AI upravovali alebo spochybňovali, cítili väčšiu spokojnosť s výsledkom a subjektívne mali väčšiu dôveru vo vlastné schopnosti.
Menej aktivity aj slabšia pamäť
Znepokojivé výsledky priniesol aj výskum z MIT Media Lab. Tím Nataliye Kosmyny sledoval študentov pri písaní krátkych esejí. Jedna skupina používala ChatGPT, druhá vyhľadávač bez AI a tretia pracovala úplne bez digitálnej pomoci. Počas úlohy výskumníci merali aktivitu mozgu. Výsledky síce nie sú verifikované, no napriek tomu prinášajú zaujímavý pohľad do problematiky.
Skupina študentov, ktorá používala ChatGPT, vykazovala výrazne nižšiu mozgovú aktivitu než skupina pracujúca bez technológií. Podľa výskumníkov išlo najmä o oblasti spojené so spracovaním informácií a tvorivosťou.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.