Vedci sú čoraz bližšie k pochopeniu reči vorvaňov. Ich klikanie pripomína ľudskú reč
Nová štúdia naznačuje, že vorvane využívajú pri ich typickom "klikaní" systém, ktorý sa v niečom podobá na samohlásky v ľudskej reči.
Ilustračné foto
Vorvane tuponosé pôsobia na prvý pohľad ako tvory z úplne iného sveta. Žijú v oceáne, potápajú sa do veľkých hĺbok a s človekom ich nespája takmer nič. Nový výskum však naznačuje, že spôsob, akým medzi sebou komunikujú, je prekvapivo blízky princípom známym z ľudskej reči.
Vedci z projektu CETI, teda iniciatívy zameranej na rozlúštenie komunikácie veľrýb, zistili, že kliky vorvaňov nie sú len jednoduché opakujúce sa zvuky. Vytvárajú usporiadané vzory, v ktorých sa objavujú rozdiely nápadne pripomínajúce samohlásky. Zistenia zverejnil odborný časopis Proceedings of the Royal Society B.
Nie iba rytmus, ale aj jemné rozdiely v zvuku
Vorvane komunikujú sériami krátkych klikov, ktoré vedci označujú ako kódy. Dlhý čas sa pozornosť sústreďovala najmä na rytmus týchto sekvencií, teda na to, v akých rozostupoch jednotlivé kliky prichádzajú. Nová analýza však ukazuje, že dôležitý nie je len rytmus, ale aj vnútorná štruktúra samotných zvukov.
Výskumníci opísali dva základné typy kód, ktoré sa odlišujú akustickou stavbou. Práve tieto rozdiely pripomínajú to, ako v ľudskej reči fungujú samohlásky. V jazykoch ľudí rozhodujú jemné zmeny vo frekvenciách o tom, či zaznie „a,“ „i“ alebo iný zvuk. Pri vorvaňoch zrejme dochádza k niečomu podobnému, hoci s iným biologickým mechanizmom.
Nejde pritom len o náhodné zvukové odchýlky. Štúdia naznačuje, že jednotlivé typy klikov sa objavujú v pravidelných kombináciách. Niektoré sekvencie využívajú oba typy vyrovnane, iné dávajú prednosť jednému z nich. Podobné pravidlá sú známe aj z ľudskej fonetiky a fonológie.
Najbližšia paralela k ľudskej fonológii v ríši zvierat
Podľa autorov patria hlasové prejavy vorvaňov k najzložitejším komunikačným systémom, aké sa doteraz u zvierat podarilo analyzovať. Jazykovedec Gašper Beguš, ktorý sa na výskume podieľal, upozorňuje, že pri detailnom pohľade je rozdiel medzi človekom a veľrybou v niektorých komunikačných princípoch oveľa menší, než sa čakalo.
Výskumníci zároveň zdôrazňujú, že zatiaľ nemožno hovoriť o jazyku v úplnom ľudskom zmysle slova. Na to by bolo potrebné poznať význam jednotlivých zvukových zostáv a vedieť, či ich vorvane skladajú do ucelených správ. Súčasné výsledky však ukazujú, že ich komunikácia má viac vrstiev, než sa predpokladalo, a že rozhodne nejde o jednoduché"„morské morzeovky."
Projekt CETI sa o rozlúštenie tejto komunikácie pokúša aj pomocou umelej inteligencie. Vedci analyzujú tisíce zaznamenaných vokalizácií vorvaňov pri Dominike v Karibiku a snažia sa zistiť, či jednotlivé vzory súvisia s konkrétnymi činnosťami, napríklad s oddychom, potápaním alebo starostlivosťou o mláďatá. Výskum nemá len akademický význam. Lepšie porozumenie tomu, ako vorvane medzi sebou komunikujú, môže zmeniť pohľad na ich sociálny život. Už dnes je známe, že žijú v pevných skupinách, starajú sa o mláďatá spoločne a pri niektorých situáciách, napríklad pri pôrode, si navzájom pomáhajú.
Súvisiace články
Astronautov vytiahli z kapsuly: tieto zábery z misie Artemis II sú výnimočné
Technológie
|
pred 6 mesiacmi
|
1
Rusko chce spustiť jadrovú elektráreň na Mesiaci do roku 2036
Technológie
|
pred 6 mesiacmi
|
30
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.