Sucho môže pomáhať vzniku odolných baktérií, varujú americkí vedci
Dlhšie obdobia sucha zrejme menia pôdu tak, že zvýhodňujú baktérie odolné voči antibiotikám. Môže to mať ďalekosiahle následky.
Ilustračné foto
Antibiotická rezistencia sa zvykne spájať najmä s nadmerným užívaním liekov či v chove zvierat. Nový výskum však upozorňuje, že časť problému môže mať pôvod aj mimo nemocníc a ambulancií. Konkrétne v pôde. Práve tam sa totiž odohráva dlhodobý mikroskopický boj medzi mikroorganizmami, ktoré si navzájom konkurujú pomocou prirodzene produkovaných antibiotických látok.
Vedci z Kalifornského technologického inštitútu (skr. CalTech) ukázali, že sucho môže tieto prirodzené antibiotiká v pôde koncentrovať. V takom prostredí potom lepšie prežívajú mikroorganizmy, ktoré sú voči nim odolné. Inými slovami, čím je pôda suchšia, tým viac sa môže meniť na selekčné prostredie, v ktorom získavajú výhodu rezistentné baktérie.
Pôda ako zabudnutý zdroj odolnosti vírusov a baktérií
Antibiotiká nevznikli až v modernej farmakológií. Mnohé z nich majú pôvod v látkach, ktoré baktérie a iné mikroorganizmy produkujú v prírode už milióny rokov, aby obmedzili konkurenciu vo svojom okolí. Rovnako stará je aj bakteriálna rezistencia. Niektoré baktérie si totiž dávno pred príchodom modernej medicíny vytvorili obranné mechanizmy, ktoré ich pred účinkom týchto látok chránia.
Výskumný tím analyzoval päť databáz so vzorkami pôdy zo Spojených štátov, Číny a Európy. Išlo o rozličné typy prostredia, od poľnohospodárskej pôdy cez trávnaté plochy až po lesy a mokrade. Vo všetkých prípadoch boli vedci svedkami podobného úkazu. V suchších podmienkach pribúdali genetické stopy baktérií produkujúcich antibiotiká aj gény spojené s odolnosťou voči nim.
Keď sa pôda vysuší, tlak rastie
Vedci si tento jav overili aj v laboratóriu. Vytvorili zmenšený pôdny ekosystém, do ktorého pridali antibiotikum, a následne ho vysušili tak, aby napodobnili podmienky sucha. Ukázalo sa, že koncentrácia antibiotika v pôde sa po vysušení zvýšila. Baktérie, ktoré boli na túto látku citlivé, vo veľkej miere hynuli. Naopak, odolné kmene prežívali bez väčších problémov.
Výsledkom bolo prostredie, v ktorom zostávali najmä tie mikroorganizmy, ktoré už mali výhodu, buď preto, že antibiotiká samy produkovali, alebo preto, že mali rezistentné gény. Sucho tak nefunguje len ako klimatický stres. Zároveň mení pravidlá mikrobiálneho súboja a posúva rovnováhu v prospech odolnejších foriem života.
Nenápadné prepojenie s nemocničným prostredím
Najviac znepokojivou časťou výskumu je možné prepojenie medzi suchým prostredím a rezistenciou v prostredí, v ktorom sa pohybujú ľudia. Pri analýze údajov zo 116 krajín vedci zistili výraznú súvislosť medzi mierou antibiotickej rezistencie v nemocniciach a suchým podnebím. Čím suchší región, tým vyšší bol výskyt rezistentných infekcií v zdravotníckych zariadeniach.
Takéto prepojenie ešte neznamená, že sucho priamo spôsobuje nárast odolnosti u nemocničných patogénov. Naznačuje však, že klimatické podmienky môžu byť jedným z kľúčových faktorov, ktoré majú vplyv na posilňovanie odolnosti vírusov a baktérií. Baktérie si totiž gény dokážu medzi sebou odovzdávať a človek prichádza s pôdou do kontaktu veľmi často.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.