Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Odštartovali, pozrite sa, ako! V rámci misie Artemis II sa ľudia po vyše 50 rokoch opäť vydali k Mesiacu
Misia Artemis II nie je len symbolickým návratom k Mesiacu, ale najmä kľúčovou skúškou technológií, ktoré majú rozhodnúť o budúcnosti pilotovaných letov.
LS opúšťa rampu 39B. Kombinovaný ťah motorov a boosterov dosahuje extrémnych 39,1 milióna newtonov (39,1 MN).
Keď sa v decembri 1972 astronauti Apolla 17 naposledy pozreli na Mesiac z jeho povrchu, uzavrela sa jedna éra. To, čo nasledovalo, bola dlhá pauza – technologický pokrok síce pokračoval, no ľudia sa už nikdy nevydali tak ďaleko od Zeme. Program Artemis má túto prázdnu kapitolu konečne zaplniť. A práve misia Artemis II je momentom, keď sa táto ambícia mení na realitu. Štart z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride, konkrétne zo štartovacieho komplexu Launch Complex 39B, sa po viacerých odkladoch podaril a takto vyzeral jeho priebeh:
Video
Artemis II: NASA odštartovala prvú pilotovanú lunárnu misiu po polstoročí
Zdroj:
Reuters
Časový priebeh štartu misie Artemis II
00:25 SEČ – posledná fáza odpočítavania
Riadenie preberá automatizovaný systém. Raketa aj loď Orion prechádzajú do letového režimu a absolvujú finálne kontroly.
00:35 SEČ – štart
SLS opúšťa rampu 39B. (Ide o tú istú rampu, ktorú NASA využívala už počas programu Apollo a neskôr aj pri štartoch raketoplánov.) Kombinovaný ťah motorov a boosterov dosahuje extrémnych 39,1 milióna newtonov (39,1 MN).
00:35 – 00:37 SEČ – najkritickejšia fáza letu
Raketa prekonáva zvukovú bariéru a následne aj maximálne aerodynamické zaťaženie (Max Q).
00:37 SEČ – oddelenie boosterov
Pomocné motory, ktoré dodávali väčšinu výkonu, sa oddeľujú. Raketa výrazne odľahčí.
00:38 SEČ – odhodenie krytov
Ochranné kryty už nie sú potrebné, keďže loď letí mimo hustej atmosféry.
00:43 SEČ – koniec práce centrálneho stupňa
Hlavné motory sa vypínajú (MECO) a centrálny stupeň sa oddeľuje. Nastupuje horný stupeň ICPS.
00:59 SEČ – rozvinutie solárnych panelov
Krídla solárnych panelov (SAW) kozmickej lode Orion sa plne rozvinuli, čím sa dokončil kľúčový krok konfigurácie pre misiu Artemis II . Riadiaci letov v Houstone potvrdili, že všetky štyri krídla sa rozložili podľa plánu, zaistili sa na svojom mieste a začali odoberať energiu. Orion získava vlastný zdroj energie pre ďalšiu časť misie.
Jej význam presahuje samotný „let k Mesiacu“. Nejde o preteky ako v časoch studenej vojny, ale o dôkaz, že technológie, ktoré NASA vyvíjala viac než desať rokov, dokážu bezpečne dopraviť ľudí do hlbokého vesmíru a späť. Artemis II je prvý pilotovaný test celej tejto architektúry – od rakety až po návratový modul.
Video
Astronauti lunárnej misie Artemis II
Misia Artemis II. Astronauti NASA Reid Wiseman (veliteľ misie), Victor Glover (pilot misie) a Christina Kochová (špecialistka misie) spolu s astronautom Kanadskej vesmírnej agentúry (CSA) Jeremym Hansenom (špecialista misie) sa po necelých desiatich dňoch letu vrátia späť na Zem, kde pristanú na hladine Tichého oceánu. Štvorica vykoná prelet okolo Mesiaca v lodi Orion a bude to prvá pilotovaná misia k Mesiacu od roku 1972.
Zdroj:
Reuters
Program Artemis vznikol ako odpoveď na otázku, čo po ére raketoplánov. NASA sa rozhodla pre návrat k osvedčenej koncepcii – silná nosná raketa a samostatná kapsula pre posádku – no v modernej podobe. Výsledkom je kombinácia rakety Space Launch System (SLS) a kozmickej lode Orion. Prvýkrát sa spolu predstavili v roku 2022 v rámci misie Artemis I, avšak bez posádky. Let dopadol úspešne, no skutočná „ostrá“ skúška prišla až teraz.
Predpokladaný priebeh misie Artemis II s orientačnými časmi a dátumami (ŠEČ, Slovensko)
2. apríl 2026, 00:35 – štart rakety SLS z Floridy
2. apríl, ~00:37 – oddelenie pomocných boosterov
2. apríl, ~00:43 – vypnutie hlavných motorov, Orion na obežnej dráhe Zeme
2. apríl, ~02:01 – navedenie na dráhu k Mesiacu
2. – 4. apríl –let k Mesiacu, testovanie systémov a práce posádky
4. apríl (orientačne) – oblet Mesiaca bez pristátia
4. – 10. apríl – návratová trajektória k Zemi
Artemis II má jasne definovaný cieľ – overiť, že všetko, čo fungovalo v automatickom režime, obstojí aj s ľuďmi na palube. Posádka sa vydá na približne desaťdňovú misiu, počas ktorej opustí bezpečie obežnej dráhy Zeme a zamieri k Mesiacu, no nepristane na ňom. Namiesto toho ho obletí a využije jeho gravitáciu pre návrat späť. Táto trajektória nie je len elegantným riešením, ale aj bezpečnostnou poistkou. V prípade vážnych problémov dokáže samotná „fyzika“ zabezpečiť návrat posádky na Zem.
Skutočným jadrom misie sú technológie. Raketa SLS patrí medzi najvýkonnejšie, aké kedy vznikli. Pri jednom štarte dokáže vyniesť loď Orion na trajektóriu k Mesiacu, čo výrazne zjednodušuje logistiku celého programu. Samotná kapsula, respektíve návratový modul Orion je navrhnutý pre dlhšie misie mimo ochranného magnetického poľa Zeme – musí zabezpečiť životné podmienky, navigáciu, komunikáciu aj bezpečný návrat pri extrémnych teplotách, ktoré vznikajú pri vstupe do atmosféry.
Dôležitú úlohu zohráva aj európsky servisný modul, ktorý dodáva energiu, pohon a zásoby. Práve tu sa ukazuje, že Artemis nie je izolovaný projekt jednej krajiny, ale výsledok širšej spolupráce. Európa, Kanada aj ďalší partneri sa podieľajú na programe, ktorý má ambíciu presiahnuť rámec jednorazových misií.
Počas letu budú astronauti testovať všetko, čo sa na Zemi nedá simulovať. Od správania systémov v hlbokom vesmíre až po reakcie ľudského organizmu mimo magnetického poľa planéty. Práve tieto dáta rozhodnú o tom, či NASA pristúpi k ďalšiemu kroku – návratu človeka na mesačný povrch, po ktorom by mal nasledovať let na Mars.
Na cestu k Mesiacu sa vydali veliteľ Reid Wiseman, pilot Victor Glover, misijná špecialistka Christina Kochová a Kanaďan Jeremy Hansen. Tí predstavujú generáciu astronautov, ktorá už nevyrastala „v tieni Apolla“, ale v ére Medzinárodnej vesmírnej stanice. Ich let bude historický – po prvý raz sa k Mesiacu vydá žena, človek tmavej pleti a aj „neameričan“.
Nasledovať má Artemis III, ktorá by mala priniesť návrat astronautov na mesačný povrch, a neskoršie misie počítajú s vybudovaním orbitálnej stanice Gateway či dlhodobejších základní a zároveň s letom na Mars.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.